krútiť, -i, -ia nedok.
1. (čo, čím, zried. i kým) uvádzať do otáčavého, kruhového pohybu, pohybovať dokola, točiť, vrtieť: k. motor, kľuku, voda krúti mlynské koleso, k. palicou vo vzduchu, k. granátom, k. chvostom (obyč. o psovi)
● k. hlavou nesúhlasiť; k. očami vyvracať oči, afektovať; hovor.: k. nosom výrazom tváre, pohybom nosa vyjadrovať svoj nesúhlas, svoju neľúbosť; k. s niekým vnucovať mu svoju vôľu;
2. (čo) skrúcať, zakrúcať, stáčať: k. si fúzy
● hovor. krútil (reč) všelijako sa vyhováral; Krútil reč od najľahostajnejších vecí až na včerajší výjav (Kal.) prechádzal z témy na tému.
3. (čo) otáčaním, točením niečo vyrábať: k. cigarety, k. niť, k. píšťalku
● na čertovom kolese krútený chlapík prefíkaný, vybíjaný;
opak. krútievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 skrútiť;
k 3 ukrútiť;
k 1 i pokrútiť, zakrútiť
|| krútiť sa
1. otáčať sa, robiť kruhový pohyb: koleso sa krúti, zem sa krúti; pren. svet sa krúti život beží, ide ďalej: Za mojich čias krútil sa svet o poznanie pomalšie. (Mih.);
pren. hovor. expr. tancovať
● hovor. hlava sa mu krúti má závrat;
2. ohýbať sa, prehýbať sa: drevo, lyko sa krúti; chodník sa hadovite krúti (Pláv.); vlasy sa mu krútia sú kučeravé;
3. hovor. usilovne chodiť a pracovať okolo niečoho; stále sa niekde pohybovať: k. sa okolo stroja, okolo kuchyne, krútil sa okolo žien, k. sa v spoločnosti;
4. hovor. stále sa vracať (v reči) k určitej téme: rozhovor sa krúti okolo časových otázok;
opak. krútievať sa;
dok. k 1, 2 skrútiť sa, k pren. vykrútiť sa, k 1 i zakrútiť sa