kruh -u m.
1. geom. plocha ohraničená kružnicou
2. útvar podobný kruhu al. kružnici; koleso: olympijské k-y, nakresliť k., stáť v k-u; k-y pod očami tmavšie priehlbiny; geogr. → polárny k.
3. predmet v podobe kruhu al. kružnice, koleso: drôtený k., cvičenie s k-om s obručou; hrnčiarsky k.; k-y gymnastické náradie
4. iba jedn. skupina ľudí spojená rodinnými, priateľskými al. záujmovými zväzkami: rodinný k.; k. milovníkov umenia
5. iba mn. kruhy skupina ľudí spojená profesionálnymi záujmami, najmä jej predstavitelia: finančné, cirkevné k-y
● kniž. začarovaný, bludný k. situácia bez východiska; k. sa uzavrel a) vec sa zavŕšila, skončila b) ukázala sa súvislosť začiatku a konca niečoho;
kruhový príd. k 1, 2: k-á základňa; k-á píla v podobe kruhu; motor. k. objazd do kruhu;
krúžok -žka/-žku m.
1. zdrob. k 2, 3: nakresliť k.; zlatý k., k-y na záclony
2. záujmová skupina: divadelný k.;
krúžkový príd.: k-á činnosť
krúžok -žku/-žka pl. N -žky m. zdrob. (malý kruh)
krúžok -žku pl. N -žky m. (spolok; skupina vysokoškolákov študujúcich rovnaký odbor)
kruh -hu pl. N -hy m. 1. mat. ▶ časť roviny ohraničená kružnicou, krivkou, ktorej body majú rovnakú vzdialenosť od stredu: k. s priemerom dvadsať centimetrov; polomer, obsah kruhu 2. ▶ vonkajšia podoba, forma pripomínajúca kružnicu, koleso: kruhy na vode; stáť, behať v kruhu; tancovať, krúžiť v kruhu □ geogr. polárny kruh rovnobežka na 66. +stup+ 30 +min+ deliaca severné a južné mierne podnebné pásmo od polárneho; log. definícia do kruhu nesprávna definícia, v ktorej to, čo má byť definované, je zároveň aj prostriedok definovania; hud. kvintový kruh usporiadanie tónin, podľa ktorého každá nasledujúca tónina vychádza z čistej kvinty predchádzajúcej tóniny □ olympijské kruhy symbol olympijských hier pozostávajúci z piatich farebných kruhov predstavujúcich päť kontinentov 3. ▶ predmet v podobe kružnice, koleso: drôtený, železný k.; cvičenie s kruhom s obručou □ ker. hrnčiarsky kruh otáčajúca sa pracovná doska okrúhleho tvaru na formovanie nádob z hliny; archeol. nákrčný kruh kruhová ozdoba nosená na krku vo viacerých obdobiach praveku a raného stredoveku; nánožný kruh kruhová ozdoba nosená na členkoch v železnej dobe; astron. meridiánový kruh súčasť astronomického prístroja pozostávajúci z ďalekohľadu a výškového kruhu; geod. delený kruh súčasť uhlomerného prístroja, na ktorom je vyznačené uhlové delenie; výškový kruh zvislý delený kruh na meracom prístroji na meranie zvislých uhlov; vodorovný kruh delený kruh meracieho prístroja slúžiaci na meranie vodorovných uhlov 4. etnogr. ▶ kružnica symbolizujúca celistvosť, slnko, boha, dobro a pod.; plocha ohraničená kružnicou, ktorá predstavuje obradný a posvätný priestor 5. šport. ▶ vyznačená kruhová plocha, z ktorej sa hádže al. vrhá: hádzať z kruhu diskom, kladivom; pretekár sa postavil do kruhu 6. iba pl. kruhy šport. ▶ gymnastické náradie tvorené dvoma voľne zavesenými drevenými kolesami: cvičiť na kruhoch; zoskočiť z kruhov 7. iba sg. ▶ skupina ľudí spojená rodinnými zväzkami al. spoločnou činnosťou, spoločnými cieľmi: k. detí, príbuzných, rovesníkov; k. priateľov, známych; k. milovníkov poézie, umenia; oslavovať v úzkom rodinnom kruhu; neopustiť rodinný k.; vytvoriť päťčlenný redakčný k.; patriť do kruhu vyvolených 8. iba pl. kruhy ▶ skupiny ľudí spojené profesionálnymi záujmami, najmä ich predstavitelia: vysoké finančné kruhy; cirkevné kruhy; bohaté priemyselné kruhy; akademické kruhy; diskusia v odborných kruhoch; pohybovať sa vo vplyvných spoločenských kruhoch; sledovať záujmy vládnych, vojenských kruhov ◘ fraz. publ. dobre informované kruhy ľudia, ktorí majú prístup k najnovším, zatiaľ nezverejneným informáciám; kruh sa uzavrel a) vec sa skončila, zavŕšila b) vyčerpali sa všetky možnosti; kvadratúra kruhu snaha o vyriešenie neriešiteľnej situácie; mať kruhy pod očami byť nevyspatý, unavený a v dôsledku nedostatku spánku al. vyčerpania mať tmavé plochy pod očami; ocitnúť sa/pohybovať sa v bludnom kruhu nemať východisko; prelomiť/rozťať bludný kruh vyriešiť problém; robia sa mu kruhy pred očami pociťuje slabosť obyč. od hladu al. bolesti a nejasne vidí, má zhoršené videnie; začarovaný/bludný kruh a) zložitá situácia, keď jedna vec je príčinou al. následkom druhej b) ukázala sa súvislosť začiatku a konca niečoho c) bezvýchodisková situácia ▷ zdrob. ↗ krúžok
krúžok -žka/-žku pl. N -žky m. 1. zdrob. ▶ malý kruh, predmet v podobe kružnice: krúžky na záclony; ozdobný k. v nose; nosiť kľúče na krúžku; nakrájať niečo na krúžky 2. ▶ skupina viacerých jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločným cieľom, spolok: literárny, divadelný k.; výtvarný, modelársky k.; spevácky, tanečný k.; ochranársky, turistický k.; ochotnícky k.; krúžky záujmovej mimoškolskej činnosti; zastar. samovzdelávací k. v minulosti zameraný na vzdelávanie nemajetných vrstiev; diskusný k. skupina ľudí živo diskutujúcich na rozličné témy; navštevovať počítačový, programátorský k.; viesť k. mladých akvaristov; prihlásiť sa do filatelistického, šachového krúžku; vedúci krúžku; členovia krúžku; činnosť, náplň krúžku 3. ▶ (na vysokých školách) skupina študentov študujúcich rovnaký odbor: k. nemčinárov; zišli sa tam študenti z rôznych krúžkov ◘ fraz. toto nie je debatný krúžok! príkaz zamerať sa na plnenie predpísaných činností a nediskutovať o ich zmysluplnosti
krúžok 1. menší predmet v podobe kruhu al. kružnice: krúžky na záclony • koliesko: koliesko drôtu • obrúčka (kruhový pásik na upevňovanie niečoho): obrúčka na kľúče • expr.: karika • karička: hák so železnou karikou
2. p. skupina 2
obruč 1. pevný kruhový pás na upevňovanie rozličných predmetov • ráf: železné obruče, ráfy na kolesách voza, na sude
2. predmet kruhovitého tvaru • hovor. karika: mosadzné obruče, kariky na háku • koleso • kruh: cvičiť s kolesom, kruhom • obrúčka • krúžok • karička (menšia obruč): obrúčka, krúžok na kľúče
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
kruh, -u m.
1. geom. plocha obmedzená kružnicou;
2. kruhu podobný útvar, kolo: opisovať k., stáť v k-u, pochytať sa za ruky a utvoriť kruh; ročný k. na priereze kmeňa vrstva, ktorá narástla za rok; geogr. polárny k. myslená čiara, ktorá spája na zemeguli miesta, kde slnko v dobe slnovratu nezapadá; pren. má k-y pod očami modravé priehlbiny okolo očí, ktoré sú príznakom choroby al. veľkej únavy
● robia sa mu k-y pred očami od hladu, od slabosti ap. zle vidí; začarovaný k. zapletená situácia, položenie, z ktorého sa nemožno dostať;
3. vec podoby kruhu: hrnčiarsky k., železný k.;
4. spoločnosť ľudí rovnakých záujmov, rovnakého spoločenského zaradenia: k. záujemcov, vyššie k-y, priemyselné k-y, odborné k-y, vzdelané k-y, úradné k-y, vládne k-y, vojenské k-y, rodinný k.; v k-u rodiny v rodine; v k-u rovesníkov medzi rovesníkmi;
kruhový príd. podoby kruhu: k-á plocha, k. pôdorys, k. rám, k. rám, k-á pec, k-á píla, k-á ozdoba, k-á doska;
krúžok, -žku m.
1. zdrob. malý kruhový predmet: zlatý k.;
2. kultúrny al. vedecký spolok: literárny, divadelný k., čitateľský k.; zastar. samovzdelávací k.;
krúžkový príd.: tech. k-á matica, k-á kotva
krúžok p. kruh