Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

krídlo -a -del/-diel s.

1. lietací ústroj vtákov al. hmyzu: k. havrana, vážky, mávať k-mi;

pren. pod ochrannými k-mi pod ochranou

2. vec pripomínajúca krídlo: k. lietadla, obloka; koncertné k. klavír

3. bočná časť väčšej budovy, trakt: západné k. kaštieľa

4. vonkajšie, krajné miesto pri šport. hrách, pri voj. akciách; hráč, skupina na tomto mieste: pravé, ľavé k., útočiť na k-e

5. skupina odlišne zmýšľajúcich členov v istom celku: opozičné k. v parlamente

obstrihať, pristrihnúť niekomu k-a obmedziť ho v aktivite; narástli mu k-a dostal odvahu; vznášať sa ako na k-ach byť povznesený;

krídlový príd. k 1, 2: k-é perá; k-é dvere;

krídelný príd. k 4: k. útočník;

krídelko -a -liek, krídelce -a -liec s.

1. zdrob. k 1, 2

2. iba krídelko pohyblivá časť nosnej plochy lietadla (na jeho ovládanie počas letu)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
krídlo ‑a ‑del/‑diel s.; krídlový, krídelný

krídlo -la -del/-diel s.

krídlo -la -del/-diel s. 1. ▶ ústroj vtákov, niektorých druhov hmyzu a cicavcov umožňujúci lietanie: blanité krídla; motýlie, labutie, netopierie krídla; krídla vrany; krídla anjelov, cherubínov nadprirodzených bytostí; rozpätie krídel; mávať, trepotať krídlami; rozprestrieť krídla; vyprážané kuracie krídla jedlo; Pod tmavou oblohou hvízdajú a šuštia mocné krídla divých husí. [J. Podhradský]; Niekedy sa cítiš dobre, všetko v tebe spieva a ty túžiš mať krídla, aby si mohol lietať. [Ľ. Zúbek]; pren. V tú noc som nebežal, letel som na krídlach nenávisti a lásky. [J. Gavalcová]
2. ▶ vec pripomínajúca tento ústroj funkciou, schopnosťou otvárať a zatvárať isté predmety, objekty al. ich časti: krídla lietadla; okenné krídla; k. dverí, brány; krídla gotického oltára; semená rastlín s krídlami; Aerodynamické vlastnosti zdokonalilo zadné prítlačné krídlo, ktoré sa vysunie pri vysokých rýchlostiach z profilu karosérie. [Pt 2001]
3.klávesový hudobný nástroj, klavír: v hudobnom salóniku stálo nové koncertné k.
4. ▶ bočná časť veľkej budovy: k. kaštieľa, paláca; dom s dvomi krídlami; ubytovať sa v západnom krídle hotela
5. šport. ▶ krajné, útočné miesto pri športových hrách, napr. pri futbale, hokeji, basketbale; hráč, hráči na tomto mieste: hrať na krídle; centrovať z krídla; strelecky vynikli obe krídla mužstva; Tréner zdôrazňoval, aby sa ľavé krídla vždy vracali dozadu. [VNK 2000]
6. šach. dámske krídlo ▶ strana šachovnice, na ktorej stojí dáma, stĺpce a až c; kráľovské krídlo strana šachovnice, na ktorej stojí kráľ, stĺpce f až h
7. voj. ▶ krajná, bočná časť útvaru pri vojenských útokoch; vojaci v tomto útvare: útočné k. nepriateľa; východné k. frontu; Pravé krídlo podporované clonou z ťažkých guľometov doslova preletelo cez lúku. [J. Papp]
8. ▶ skupina odlišne zmýšľajúcich členov istého celku, obyč. politickej strany: ľavicové, pravicové k. strany; radikálne, reakčné, oportunistické k.; revolučné k. sociálnej demokracie
fraz. letieť/priletieť/prísť ako na krídlach prísť, pribehnúť veľmi rýchlo; lietať na krídlach lásky byť zaľúbený; lietať na vlastných krídlach byť samostatný, nezávislý od rodičov, osamostatniť sa; mať/dostať krídla a) získať odvahu b) osamostatniť sa; mať zlomené krídla byť sklamaný, zdrvený z niečoho; narástli mu krídla a) získal odvahu b) osamostatnil sa; kniž. pod krídlami noci v noci, za tmy; pristrihnúť niekomu krídla obmedziť niekomu voľnosť, aktivitu; rodičovské krídla ochrana, starostlivosť rodičov; rozprestrieť nad niekým ochranné krídla chrániť, ochraňovať niekoho
zdrob.krídelko; krídelce -ca pl. N -cia G -liec s. zdrob. expr. al. poet.: Stále husto snežilo, snežné vtáčence sa naďalej dotýkali bielymi zobáčikmi i krídelcami. [J. Fekete]

deltaplán závesný klzák s krídlom tvaru trojuholníka • Rogallovo krídlohovor. rogallo


klavír klávesový strunový hudobný nástroj • krídlo: hrať na klavíri, na koncertnom krídlepianíno (menší klavír so zvislo uloženými strunami) • hovor. piano (klavír al. pianíno): z izby sa ozývali zvuky piana


krídlo 1. lietací ústroj vtákov al. hmyzu • poet. al. kniž. peruť (obyč. pren.): vznášať sa na krídlach, perutiach túžby

2. bočná časť väčšej budovy • trakt: zadné krídlo zámku, zadný trakt zámku

3. p. zves 4. p. útočník 2 5. p. klavír


útočník 1. kto podniká vojenský útok • agresor: odraziť vpád útočníka, agresorakniž. zastar.: výbojca (Sládkovič)výbojník (Hviezdoslav)

2. v kolektívnych športových hrách hráč útoku: hrať útočníkakrídlo (krídelný útočník): pravé krídlocenter (stredný útočník)


zves roh fraku, kabáta na rozstrihnutom mieste • hovor. šosexpr. krídlo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

krídlo, -a, -del/-diel str.

1. lietací ústroj vtákov a hmyzu: husacie k., k. motýľa, mušie k., k. netopiera, rozprestierať k-a, mávať k-ami; pren. bás.: na krídlach orla vysoko; Dámy zas sa utiekali pod ochranné krídla šory Andrijany (Kuk.) pod ochranu.

obstrihať niekomu k-a obmedziť ho, skrotiť ho;

2. (obyč. v mn. č.) dvojdielna, krídlu podobná vec al. zariadenie, ktoré niečím pripomína krídla: k. lietadla, k. okna. obloka, k. dverí, ventilátora, k. veterného mlyna;

3. druh klavíra: veľké, malé, koncertné k.;

4. časť budovy: uličné k.; ľavé krídlo kaštieľa;

5. šport. vonkajšie (pravé al. ľavé) miesto v útočnom rade (napr. vo futbale, v hokeji);

pren. hráč hrajúci na tomto mieste, krídelný útočník;

6. voj. bočná časť útvaru pri cvičení al. útoku: Jaroslav vedie ľavé krídlo pluku. (Kal.)

7. skupina rovnako zmýšľajúcich členov v politickej strane: ľavé, pravé k., k. konzervatívcov;

krídlový príd.: k-é dvere ktoré sa otvárajú na dvoje, k. oltár gotický, majúci po stranách ozdobné dosky podobné krídlam okna; tech. k. stroj, k. zotrvačník;

krídelný príd. k 5: šport. k. útočník hrajúci na krídle;

krídelko, -a, -liek i krídelce, -lca, -liec str. zdrob. expr. k 1

krídlo i skrídlo s. (krielo)
1. csl lietací ústroj vtákov al. hmyzu: Krídlá mala polámania tá kura (Rochovce ROŽ); Kriela, hrdlo z husi, nohe, to sa povarili trošku vo voďe (Devičie KRU); Kura zatrepotala krielamí (Bobrovec LM); Najchutňejšie meso je s krilla (Návojovce TOP); Bo jag dame kuru do zahradi a ona preľeci, ta jej mušime ostrihac kridla (Kokšov-Bakša KOŠ); skridlo (Studenec LVO, Richvald BAR)
F. opstrihať krídlá (Rim. Píla RS) - skrotiť, prinútiť poslúchať; popáľiť si krídlá (Rim. Píla RS) - utrpieť škodu; ľeťeď ako na krídlách (Rim. Píla RS) - rýchlo utekať; už mu narostľi krídlá (Rim. Píla RS) - stal sa samostatným
2. csl husacie al. kačacie krídlo používané na rozličné účely: Na Lucku choďili ďieuke s krídlami z husi vimetaď domi (Lutila KRE); Zameč s tím krídlom tod lopar! (Kameňany REV); To sa pozmetalo krielom a pomasťiľi sa a boľi ľepňíke (Devičie KRU); Vezňi s komori krielo a povimetaj tie rúri! (Dol. Lehota DK); Krillo na múku mán z husi, s kačice smrďí (Návojovce TOP); S kridlom totu sadzu pozametaj! (Soľ VRN)
3. strsl, zsl vec pripomínajúca krídlo (pri dverách, okne ap.): Naha_jedno drevenuo krídlo otvorenuo, nag vinďe tá para! (Pukanec LVI); Brána bola s treslov na dve kriela (Čelovce MK); Na to išli ti okené krídu̯a (Hlboké SEN); Na pravém krille bráni bívá zapravení zámek (Vaďovce MYJ)
4. stav. bočná časť mosta, po ktorej sa chodí: Ked biu̯a ze_miaká, ked biu̯ písek, moseli sme zarazit najskúr piloti, aš potom sme dali krídu̯a (Malacky)
5. zariadenie na kolovrate pripomínajúce krídlo, cez ktoré ide priadza z kúdele na cievku: krídlo (Rat. Zdychava RS); krielo (Iľanovo LM)
6. predná časť pluhu, lemeš: krielo (Paludza LM)
7. bočná časť kŕdľa (o ovciach): Ofce sa najračej rospasú f krídlach po úbočí a ňeslobodno ich preháňať (Hruštín NÁM); krídlový príd. k 3: krídlové dvere (Martin); krídielko, krielko i krielce s. zdrob. expr. k 1, 2: Huśe sebe kridelko polamalo (Čemerné VRN); krielko (Cinobaňa LUČ); krieu̯ce (Selce BB)


krielce p. krídlo


krielko, krielo p. krídlo

krídlo s
1. obyč. pl lietací ústroj vtákov a hmyzu: slepicze kuratka sva pod kridla chova (D. KUBÍN 1580 E); plugu (vodné) žiwočjchy kridly a perjm (KoB 1666); hazdopger gest miš magica kridla (PR 18. st);
x. pren dostal jsem kridla od orlice (ASL 1703) nadobudol som odvahu; lyétajutz na vetrovich kridloch (DŽ 1752) ľahko sa pohybujúc; (človek) aby krjdla swe pissne spustil (SJ 18. st) aby sa pokoril
F. pod k-a/k-ami koho pod ochranou (koho): aby nas račyl (Boh) pod kridli swimj chranjtj (P. ĽUPČA 1679); kniže jsme vyhledavali, aby nas pod kridla milosrdenstvi privinulo (DRIENČANY 1683 LP); obywatelé huttárske obce w nassem chotare pod nassjm krjdlem zustáwagj (M. KAMEŇ 1784) pod našou ochranou; co by mucha na krjdle uniesla (SiN 1678) niečo nepatrné; cyzymi kridlami nad gine se wynassis (SP 1696) pýšiš sa cudzím perím; takowemu, ktery po pjche djchtj, (musia) krydla a pery obrezane bitj (OCh 17. st) musí byť skrotený, obmedzený
2. čo pripomína krídla: kožu na kridla kocža (ŽILINA 1706); plasst s kridlama (NP 17. st); na wodnu branu werag pribiti, ag doski na kridle (KRUPINA 1706); fimbria: krydlo na ruchu, fald (ASl 1740) záhyb, zriasená časť odevu; valvalae fenestrales: obloka kridla (LD 18. st)
3. bočná časť budovy: krydlo kostelné (KS 1763)
4. voj bočná časť útvaru: kdy bitwa ma státi, bywa wogsko zssikowane a delene na čelo (:predek:) tyl (:zadek:) a krydla (:stranj, rohy:) (OP 1685); ale fraenigera: wogska húff na krydlu (KS 1763); kridlo armady (ML 1779); -ový, krídelný príd k 1: volatilis: letagjcy, čo može letati, krydlowy; jactatus pennarum: krydelné ssustotánj; pinna: krjdelny péro (KS 1763); zwer krjdelnj (PT 1796); može sa s nim (ovocím) wsseligaky krjdelni domaci hyd krmiti (BiN 1799); k 4: alaris, alarius: ktery su na křjdlách wógska, křjdlowy (KS 1763); krídelko [-el-, -íl-], krídelce, krídelečko dem k 1: vietor poláme kridélka geho (holuba) (KB 1757); gestli se rog vspokogiti nechce, střjká se do ňeho, aby se křjdylka wčeľyček zwlažila (GO 1792); buožik laski kridelečka rozprestrewsse prič odletel (PT 1796); wčelki, ktere konce swich kridelek obtrhane magu (PR 18. st);
x. pren náb degž (Bože), at kridelcami wjry se k tobe wznášim (SR 17. st)

Krídlo_1 Krídlo Krídlo_2 Krídlo Krídlo_3 Krídlo
krídlo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) krídlo
G (bez) krídla
D (ku) krídlu
A (vidím) krídlo
L (o) krídle
I (s) krídlom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) krídla
G (bez) krídel
G (bez) krídiel
D (ku) krídlam
A (vidím) krídla
L (o) krídlach
I (s) krídlami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KRÍDLO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 10×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 6×;
VYŠNÁ SITNICA, okr. VRANOV NAD TOPĽOU (od r. 1996 HUMENNÉ) – 2×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
KOCHANOVCE, okr. HUMENNÉ – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

i kolmo na krídla et perpendiculairement aux ailes
klinec zabodnutý v krídle un clou dans une aile
krídel vodných holubov, ktoré ailes de pigeons aquatiques, dont
krídla, aby sa vzniesol des ailes pour se transformer
orlom s mocnými krídlami aigle aux ailes puissantes
sa prebudí, rozprestrie krídla se réveillera, il déploiera ses ailes
tieni, pod našimi krídlami ombre, sous nos ailes
tristo metrov pod krídlami trois cents mètres sous nos ailes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu