krížom prísl. v (uhlo)priečnom smere, naprieč: prejsť k. cez cestu; dať si nohy k. cez seba
● nepreložiť k. slamy nič ne(u)robiť, zaháľať
krížom prísl.
krížom prísl. ▶ smerujúc uhlopriečne cez niečo, odchýlene od priameho smeru, do kríža, naprieč: ísť k. cez les, cez námestie; prihrať loptu k.; k. položená doska; prejsť k. cez cestu; ľahnúť si k. cez posteľ; náš dom je k. oproti kostolu; Vlniačky okolo hlavy, krížom popod pazuchy si uväzujú len staré tetky. [L. Ťažký]; Krížom pootvárala obloky a prievanom ukončila filatelistickú zábavu. [K. Jarunková]; Krížom cez jeho biely chrbát sa ťahala červená jazva ako po rane bičom. [L. Ballek] ◘ fraz. krížom slamy nepreložiť nič nerobiť, neurobiť, zaháľať; oči mu idú krížom a) škúli b) má neistý pohľad od opitosti za groš/za korunu by hnal voš krížom cez mesto je veľmi lakomý
krížom cez p. naprieč 2
krížom odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba (obyč. v podobe kríža) • naprieč • priečne • priekom: cez cestu prešiel krížom, priečne; cez horu sa pustili naprieč, priekom • šikmo: dosku položili krížom, šikmo • nakríž • hovor. šrégom: nohy mal preložené krížom, nakríž; podpísala sa šrégom • hovor.: popriek • poprieky • popriečky: lúku prešli poprieky, popriečky • zried.: krížmo • napriek • priečmo • nár. priečky
naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba • priečne • priekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekom • krížom • nakríž: preložila si ruky krížom, nakríž • šikmo • hovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégom • hovor.: popriek • poprieky • popriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečky • zried.: krížmo • napriek • priečmo • nár. priečky
2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke • krížom cez • priekom cez • hovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska
šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmo • zošikma • zried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obraz • krivo • nakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivo • krížom • priečne • uhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestu • naprieč • priekom • zried. priečmo • nár. priečky • hovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégom • koso • kosom • kosmo • tel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapca • bokom: pozerá sa na nás bokom • naklonene • nahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto
porov. aj šikmý
1. priečne z jedného kraja na druhý, priekom, naprieč: prejsť k. cez ulicu; Cesta viedla krížom cez zamrznutý jarok. (Vans.)
2. cez seba, naprieč, jedno cez druhé: preložiť nohy k.
● hovor. nepreložiť krížom slamy nič nerobiť
krížom prísl. 1. priekom, priečne: Pichou̯ mu do hrla krížom tag, žebe mu gágor ňeprerezau̯ (Čelovce MK); Pres tú zadnú dolinu je krížom chodník (Ružindol TRN); Platno śe španuje križom zo šperutkami, žebi bulo tuhe (Kam. Poruba VRN) 2. jedno cez druhé, cez seba: A palička sa preložila krížom čezem (Čelovce MK); A hentam hore zase takto krížom boľi tri kľini (Podmanín PB) F. ňepreložeť krížon slami (Pukanec LVI) - nič neurobiť
krížom prísl naprieč, priekom, nakríž: krizom w czeste zastawsse panu Kőszingerowj chczely chitat geho kone (SKALICA 1687); žebi ces nepožate zeme križom nechodili (L. JÁN 1704); transversa tuetur: križem hledi (KS 1763) škúli; narež mu (koňovi) chwost krjžom (PL 1787); na krista-krížom prísl výraz: na kriszta-krisom chribet mój tzali rozoralyi nyepobósné orátse (DŽ 1752) krížom-krážom