Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kríž -a m.

1. pravouhlý štvorramenný útvar ako symbol kresťanstva, pôv. drevený stĺp s priečnym brvnom na popravu odsúdencov v staroveku: k. s telom Krista, kamenné k-e na cintoríne

2. vec, útvar podobný krížu: zameriavací k., výstražný k. (pred priecestím); k-e obilia; vojnový k. voj. vyznamenanie; → Červený k.; k-e (v žolíkových kartách)

3. hovor. expr. trápenie, utrpenie: mať k. s deťmi

● → niesť svoj k.; → urobiť k. nad niečím;

krížový¹ príd.

1. k 1, 2: k-á cesta a) výjavy z ukrižovania Krista i pren. prežité utrpenie b) kat. pobožnosť spojená s rozjímaním o Kristovom umučení; archit. k-á klenba v podobe kríža

2. pretínajúci sa, križujúci sa: k-á paľba; k. výsluch s rýchlo sa striedajúcimi nečakanými otázkami;

krížik -a m.

1. zdrob. k 1, 2: zlatý k.; hud. (notový) k. znak zvýšenia tónu o poltón

2. hovor. 10 rokov veku: už dovŕšil šiesty k. má 60 rokov

3. obyč. mn. krížiky výšivka s uhlopriečne uloženými stehmi;

krížikový príd. k 3: k-á vzorka

kríž -ža pl. N -že m.

Kríž nad Váhom -ža m. časť obce Považany;

Krížan, Vážskokrížan -na pl. N -nia m.;

Krížanka, Vážskokrížanka -ky -niek ž.;

krížsky, vážskokrížsky -ka -ke príd.

kríž -ža pl. N -že m. ⟨román.⟩ 1. ▶ dve brvná priečne položené, často v pravom uhle a pevne spojené, používané v staroveku na popravovanie; najstarší ozdobný motív, symbol či magické znamenie: pribiť niekoho na k.; visieť na kríži; sňať telo z kríža; v staroveku sa na popravovanie bežne používali kríže v tvare T alebo X
2. cirk. ▶ predmet v takomto tvare symbolizujúci ukrižovaného Ježiša Krista, symbol kresťanstva: drevený, mramorový, kovaný k.; náhrobný, prícestný k.; detvianske vyrezávané kríže; grécky k. rovnoramenný; latinský k. s predĺženým zvislým ramenom; trojramenný k. s tromi priečnymi ramenami, pričom prvé je kratšie ako druhé a tretie niekedy smeruje šikmo vpravo dole (používaný všetkými východnými kresťanmi aj gréckokatolíkmi); rakva so strieborným krížom navrchu; prisahať na k.; zavesiť si nad posteľ k.
3. ▶ gesto, posunok urobené v tvare kríža, obyč. spojené so žehnajúcou formulkou, používané najmä v katolíckej, evanjelickej a pravoslávnej cirkvi: prežehnať sa širokým krížom; žehnať ľud krížom; urobiť niekomu malý k. na čelo; Na chvíľu položil ruky na ich železné šišaky a požehnal ich znakom kríža. [M. Zelinka]
4. ▶ vec podobná krížu: k. puškohľadu; železný, čestný, vojnový k. vyznamenanie za nejaké zásluhy; zlatý rytiersky k. používaný pri korunovácii □ tech. maltézsky kríž mechanizmus na prevod plynulého rotačného pohybu na prerušovaný krokový pohyb, ↗ i lexikalizované spojenie; nitkový zameriavací kríž sústava vodorovných a zvislých čiar (v podobe kovových vláken al. vyrytých rysiek) v obrazovej rovine objektívu; dopr. výstražný kríž zábrana v tvare kríža upozorňujúca na železničné priecestie; astron. Južný kríž najmenšie súhvezdie (Crux), skr. Cru; hist. Šípové kríže maďarská fanatická katolícka a fašistická politická strana založená r. 1935, ktorej hlavným cieľom bolo vyvražďovanie Židov počas 2. svetovej vojny □ Červený kríž medzinárodná dobrovoľná zdravotnícka organizácia, skr. ČK; do kríža (o polohe vecí, o smere pohybu al. deja) pretínajúc sa v pravom uhle (zvislo-priečne al. uhlopriečne); do tvaru kríža, tvoriac kríž: narezať, prekrojiť, preložiť niečo do kríža; prišiť gombíky do kríža; rozmiestniť štyri stĺpy do kríža; štvrťfinálový súboj štyroch tímov do kríža nie každý s každým; hákový kríž rovnoramenný kríž so zahnutými koncami, symbol nacizmu, svastika; maltézsky kríž štvorhranný biely kríž s ôsmimi cípmi v červenom poli, ktorý je znakom maltézskeho rádu
5. ▶ spôsob uloženia snopov: skladať obilie do krížov
6. expr. ▶ telesné al. duševné utrpenie, súženie, starosti: mať svoj k.; mať s niekým k.; to je pre mňa k.; je s ním k.; doľahol na mňa k.; vyslobodiť sa spod ťažkého kríža; Keď si už so svojím krížom nevedela rady, zdôverila sa otcovi. [J. F. Kunik]
7. obyč. pl. kríže kart. ▶ (v žolíkových kartách) hracia karta so znakom trojlístka; syn. trefy: vyhodiť kríže; hlásiť kríže
◘ fraz. báť sa/vystríhať sa niečoho, niekoho ako čert kríža al. vyhýbať sa niečomu, niekomu ako čert krížu veľmi sa niečoho, niekoho báť, obávať; publ. krajina helvétskeho kríža Švajčiarsko; bibl. niesť svoj kríž al. niesť na svojich pleciach kríž prežívať dlhé obdobie al. život plný utrpenia; prísť s krížom po funuse meškať s niečím, prísť s niečím neskoro; stiahol by Krista z kríža o prehnane, často len navonok pobožnom človeku; urobiť nad niečím, niekým kríž definitívne sa niečoho, niekoho vzdať, rozlúčiť sa s niečím, niekým; bibl. vziať na seba [ťažký] kríž podujať sa robiť niečo, čo je spojené s utrpením ◘ parem. každý má svoj kríž každý má svoje problémy, ťažkosti
▷ zdrob. ↗ krížik

kríž, -a m.

1. dve brvná v pravom uhle priečne položené a pevne spojené, slúžiace v staroveku na popravovanie: pribiť, rozpäť niekoho na k., sňať z k-a, visieť na k-i, umrieť na k-i;

2. vec podobná krížu: drevený, železný k.; hákový k. rovnoramenný so zahnutými koncami, symbol nacizmu; nitkový k. vo fototeodolite al. v zameriavacom ďalekohľade; maltézsky k. súčiastka premietacieho aparátu; Južný kríž súhvezdie; vojenský, záslužný k. odznak vyznamenania;

3. cirk. predmet podoby kríža symbolizujúci ukrižovaného Krista; symbol kresťanstva: dvojitý k. s dvoma nerovnako dlhými priečnymi ramenami, latinský k. s jedným predĺženým ramenom, grécky k. s rovnako dlhými ramenami

● urobiť k. prežehnať sa, prežehnať; urobiť k. nad niekým, nad niečím vzdať sa nádeje; urobiť k. cez niečo prekaziť niečo;

4. hovor. expr. utrpenie, ťažkosti, trápenie: mať k. s niekým (s niečím), niesť svoj k., znášať k-e;

5. pätnásť snopov obilia uložených vo forme kríža: skladať, ukladať snopy do k-ov, obilie leží v k-och;

6. v názvoch spolkov, ktoré majú v odznaku kríž: Červený k. medzinárodná organizácia prvej pomoci za vojny i v mieri: Československý červený k.; Modrý k. náboženská sekta;

krížový¹ príd. majúci podobu kríža: k. pôdorys, k-á chodba, k-á klenba na ktorej sa rebrá pretínajú v podobe kríža; k-á sejba dvoma smermi, priečne na seba; voj. k-á paľba pri ktorej sa prekrývajú palebné úseky; pren. k. výsluch prísny, dôkladný; cirk. k-á cesta a) séria obrazov predstavujúcich umučenie Krista; b) druh pobožnosti, modlitby; c) hovor. namáhavé a zdĺhavé podujatie; k-é dni cez ktoré sa chodilo s krížom v procesii do polí; hist. k-á výprava križiacka, za oslobodenie „Svätej zeme“ (v stredoveku);

krížik, -a m. zdrob.

1. malý predmet podoby kríža: drevený, zlatý k., k. na retiazke

● prísť s k-om po fúnuse neskoro;

2. pohyb, posunok v podobe malého kríža rukou al. palcom: urobiť k. na čelo;

3. značka v podobe dvoch krátkych skrížených čiarok: urobiť k., označiť slovo k-om;

4. hud. značka pre zvýšenie tónu o poltón;

5. obyč. v mn. č. krížiky druh výšivky pozostávajúcej z drobných priečnych stehov: vyšívať k-a;

6. hovor. desať rokov veku: už má šesť krížikov na chrbte je 60-ročný;

krížikový príd. k 5: k. vzor, k. steh, k-á výšivka

kríž m.
1. csl zvislý kôl s priečnym brvnom, používaný v minulosti na popravovanie ukrižovaním; po Kristovej smrti symbol kresťanstva (napr. aj na hroboch): Na krížu je (Kristus) prikovaní (Revúca); Ňedávno pochovala muža a už mu dala aj kríš (Návojovce TOP); Bohatí sa dávali pochovat, dze ból pekní plac, kolo hrubého kríža, a chudobní sa dávali pot plot šadze, dze bolo najhoršé (Ružindol TRN); Strašňe stari tot kriš (M. Zalužice MCH); Na križnih drahoch stoji stari kriš (Tuhrina PRE)
F. kríž urobiť (Hor. Lehota DK) - prežehnať sa; prísť s krížom po funuse (Rim. Píla RS) - neskoro; svati križ bi ce pobiu̯! (Sobrance) - aby ťa porantalo
2. csl niečo pripomínajúce kríž
a. časť snovadiel: To bou̯ takí stĺp, ktorí sa o trám pribiu̯, na spotku i na vrchu boli kríže a tieto boli tlapkami spojenie (Lipt. Trnovec LM); Keť chíbau̯ kríš, tag zľe sa robila osnova (Lipt. Hrádok LM)
b. skrížené latky, ktorými sa mieša lekvár v kotle pri varení: Urobil noví kríš, lebo starí sa zle trel o sťeni kotla (Dol. Súča TRČ)
c. vin. krížne drievce na prieboji, ktorými sa vŕtali jamky na viničné prúty: S prébojem dzíri sa robili; to ból drevení kól s krížem, sprušlu, mal okovaní špic a rukama sa zatláčalo, vrtalo (Vinosady MOD)
d. zastar. konštrukcia z dvoch driev v hrdle obilnej jamy: A v hrdle ból ešče kríž z dvoh drév zapasuvaníh v oknách (Suchá n. Par. TRN); Zbožné jami sa oťepili oťepu aj z bapkáma, to sa pricisklo s prúti a na vrch sa dali kríže (Čachtice NMV)
e. koš. základ dna koša zo silnejších prútov: kríš (Malacky)
f. špeciálne (do kríža) uložené snopy obilia: Snopi sme kládľi do krížou (Martin); Do krížou ih dávaľi, abi to vischlo (Kraľovany DK); U níh mav kríž dvaccadjeden snopóv a u náz mav len dvaccat (Bučany HLO); F križoh jest šternac snopi (Smižany SNV); Kopa še robela aš po dvanasti kriš (Kokšov-Bakša KOŠ)
3. csl expr. trápenie, utrpenie: Je to ľen kríš s ňím, skoro ňidž ňeje (Košťany n. Tur. MAR); Takého kríža ňichto ňemá jako já (Bošáca TRČ); Mam ja s tebu kriš (Bzenov PRE); To vidzel dachto taki križ na śvece? (Senné VK); Ja u takim križoj žiju, že mňe śe ňidž raz ňechce (Sobrance)
F. jáj, mám je len za kríš tricetorní s tím chlapcom! (Chlebnice DK) - mám veľké trápenie

kríž [-í-, -ú-] m
1. zvislý kôl s priečnym brvnom slúžiaci na mučenie, popravovanie: děkugeme tobě Synu Božý, že sy pro nás žiwuot swuog na krjži položiti ráčil (Mod 1573); na križ obesseni (TC 1631); swatokradežnjcy na krjž pribiganj bjwaly (KoB 1666); Mesiassa, ktereho oni pred 1753 rokuw na kriss pribili (SPr 1783)
2. cirk symbol ukrižovaného Krista, symbol kresťanstva: ornat s perlowym kryžem (MELČICE 1611 E); weza, na wrchu kriz (TRENČÍN 1713); križ na hrdle nosila (ŽS 1764)
L. Povýšenie sv. k-a, Svätý k. cirk sviatok 15. septembra: w nedieli przed Swatim krizem (ŽILINA 1562); na (deň) Powissenj sw. križe (Le 1730)
F. urobiť, udelať znamenie k-a, znamenať sa znamením k-a prežehnať, prežehnávať sa: znamenugte sie znamenem swatheho krzuza (SM 1479); udelass znamenj kriza (BlR 18. st)
3. čo sa podobá krížu: od robenia kryzow pod welyku kad (TRENČÍN 1586); okno zu drewennimi krizmy (TRENČÍN 1713); pawuka, kterj krjž na chrbte ma (HT 1760)
L. pysmo neznagicze, wlastny mogu ruku kryž urobicze (M. KAMEŇ 1673) znak kríža; potwrzugicze sweg wlastneg ruky podpisem aneb kryzem (ZÁBORIE 1714); aby chlieb žiarila a na križ kládla na usta (KRUPINA 1722) naprieč, priečne
4. pätnásť snopov obilia uložených do kríza: žyta križou 14 (ZVOLEN 1667); zbožje w križoch (TRENČÍN 1716); obilj se do snopu wáže a do krjžu klade (HRK 1773); abj nas ku csitanyi panskich križow zbožnich nehonilj (TOPOĽČANY 18. st)
5. kríže pomn zried kríž m u človeka dolná, u zvierat zadná časť chrbta: (kôň) siroke krize (má) (BARDEJOV 1653); kdiž (fatens) do dwery hnal woli uderila gedneho s paličku po križoch (Anča Polka), ktery hned počal kriwat (TRENČÍN 1753); bolesti w krjžoch (ZK 1777); baran musý ssiroký na križi býti (VOv 1779)
6. utrpenie, ťažkosti, trápenie: rozlicžnym kryžom, biedam, psotam poddany bili manžele (BAg 1585)
L. P. Boh racžil nas welikim križem nawsstiwiti (SKLABIŇA 1610) dopustil na nás nešťastie; gsaucze kryžem nawsstiweny (ŽILINA 1674) ťažko chorý; Gohanna a Palka ma retowali w mogom krizi (RADVAŇ 1714); -ový príd k 2: Kristus umar z krisowu smertzu (MCa 1750) na kríži
L. rogationum dies: krjžowé dny (KS 1763) 3 dni pred Nanebovstúpením; bolesne obrazi cesti krizoweg (SPr 1783) séria obrazov predstavujúcich umučenie Krista; Huňad s newelikým počtem swého, křižowého wogska (StN 1786) s križiakmi; k-á nedeľa cirk sviatok, nedeľa pred Nanebevstúpením: w nedeli križowu, to gest 15. maii (RUŽOMBEROK 1610); k 3: na okna železa kryzowe (LIETAVA 1633) konštrukciu, do kt. sa vkladá sklo; liacza krizowa (RADVAŇ 1702) pre 2 ťažné kone; wlasny ruku nassj krizowie snakj činime (na listinu) (LEŠŤ 1715); porca: križowa brázda (KS 1763) hraničná
L. bot krizoweg ssalwie (RT 17. st) rastliny šalvia lúčna Salvia pratensis; polygala: križowy kwet (KS 1763) horčinka obyčajná Polygala vulgaris; k 5: kdy člowek ma w chrpte a w krizoweg kosti bolest (RT 17. st); lumbago: krjžowá bolest (KS 1763); -ik dem k 2: križik zlaty (NECPALY 1664); strbjrni krjžik na krku nosil (VP 1764); k 3: nass list wlasnimy rukamy križiky potwrdeny (D. KUBÍN 1726); z wlaskýho orecha krjžik (PL 1787) drevitý vnútrajšok; -ový príd
L. k-ové peniaze určené pre cirkev, kostol: križikowe penize sedlak dal (RADVAŇ 1609 E); aby penjže krjžikowe (farár) wybyrati nenutil (HYBE 1629); -iček dem expr k 2: na krjžičku (sa budem modliť) Werím w Boha (KW 1775) na časti ruženca majúcej podobu kríža; k 6: Buch na mne poslal križiček (WS 18. st)

krížový p. kríž