kráter -u/-a L -i mn. -y m.
1. ústie sopky: vulkanický k.
2. priehlbina podobná kráteru: mesačné k-y, k. po bombe
kráter [-t-] -ra/-ru L -ri pl. N -ry m.
kráter [-t-] -ra/-ru L -ri pl. N -ry m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ kotlovitý al. lievikovitý otvor v sopečnom kuželi, ústie sopky: strmý k.; pustý k. vyhasnutej sopky; dno sopečného krátera; horúce pary vystupujúce z krátera; z kráteru vytekala láva 2. ▶ čo má tvar ako toto ústie, priehlbina: bombový, morský k.; Hlboké výmole po tankových pásoch, krátery po delostreleckých granátoch a mínach, trosky vozidiel, stále ten istý obraz. [P. Andruška]; pren. expr. v duši jej po ňom ostal k. □ astron. mesačné krátery kruhové útvary na povrchu Mesiaca; meteoritný kráter stopa po dopade meteoritu na povrch telesa ▷ kráterík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Hrubá vrstva sivého prachu ich pohltila, zostali iba malé kráteríky. [L. Ballek]
kráter -u/-a m. ‹g›
1. kotlovitý al. lievikovitý sopečný otvor; väčšia lievikovitá priehlbina na zemskom povrchu po dopade a výbuchu meteoritu, bomby a pod.; astron. mesačné k-y kruhovité al. elipsovité útvary na mesačnom povrchu
2. eltech. miskovitá prehĺbenina na kladnej elektróde jednosmerného oblúka;
kráterový príd.: k-é jazero; geogr. k-á jamka plytký mesačný kráter; k-é pole zoskupenie viacerých kráterov
kráter, -u/-a, 6. p. -i, mn. č. -y m. ústie, otvor sopky, hlboká jama: vulkanický, meteorový, morský k., k. po bombe, mesačné k-y;
kráterový príd.