krát
I. spoj. vyj. násobenie, násobené, zn. × (novšie ako bodka), op. delené: zlomok k. celé číslo
II. krát neskl. s.
1. znak násobenia, zn. ×
2. zastar. násobilka: nevedieť k.
krát neskl. s.
krát spoj. priraďovacia
-krát postfixoid ▶ druhá časť násobných čísloviek: dosiahnuť dvakrát vyšší výnos; Už som ti x-krát povedala, aby si ma neporovnával s mojou matkou. [Ľ. Feldek]
krát spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje násobenie, násobené, zn. x novšie bodka; op. delené
krát p. násobilka
násobilka súhrn súčinov celých čísel • hovor. zastar. krát: učiť sa násobilku, učiť sa krát
krát, -u (nár. i kráť, -u) m. zastar. násobilka: odriekať k. (Taj.); v k-i robia sa chyby (Kuk.); cvičiť sa v k-i, skúšať z k-u (Šolt.)
krát m. (kráť) strsl, zsl, spiš, zšar zried. násobilka: Ňevie aňi krád a druhíh be ušeu̯ (Kociha RS); Uš si sa naučiu̯ kráď do ďesať? (Pucov DK); Kráťe musou̯ veďeď ag očenáš (Poruba PDZ); A tam zme si písali počti, oni náz učili krát (Kočín PIE); Já som uš celkom zabola ťi kráťe (Chocholná TRČ); A znaž uš krat? (Letanovce SNV); Učil śe krad naspamec (Hradisko SAB)
krát, kráte I. m pomocné podstatné meno ako súčasť násobných a radových čísloviek: po cztwrty krat (ŽK 1473); prosyl y skrze swych poslow mnostwy krad (TREBOSTOVO 1569 KL); mnoho kratje (V. ČEPČÍN 1659) často; koliko krát pugdess, toliko krate se nawrácjss (KS 1763) II. spoj mat slovo vyjadrujúce úkon násobenia: potřebné gest to slowičko krát, gako: 4 krát 8 gest 32 (LU 1775)