krásne p. krásny
krásny, 2. st. krajší, zastar. i krásnejší príd.
1. veľmi príjemne pôsobiaci na zmysly al. na intelekt, veľmi pekný: k. obraz, k-a kniha, k-a žena, k-e kvety, k-a myšlienka; Krásnejšia skvitne pokora. (Sládk.)
● k-a literatúra beletria;
2. hovor. dobrý, výhodný: dosiahnuť k. výsledok; O, krásne zamestnanie: zo zeme matky vydobývať chlieb. (Hviezd.);
pren. iron. zlý, nedobrý: to je k-a robota;
3. hovor. veľký (o kuse): k. kus zastrelil (napr. jeleňa), k. kus zabil (brava), našiel k. hríb;
krásne, 2. st. krajšie, zastar. i krásnejšie prísl.: k. kresliť, vyšívať, spievať, dnes je k. je veľmi pekné počasie