krásavec -vca m. pekný, krásny muž: obdivovaný k.;
krásavica -e -víc ž.
krásavica -ce -víc ž. 1. ▶ veľmi pekná, krásna žena, dievčina; syn. kráska: čiernovlasá, dlhonohá k.; obdivovaná, vychýrená k.; orientálna k.; bola to ozajstná k.; Krásavica nad krásavicami a urastená ako najkrajšia jedlička v hore. [A. Habovštiak]; Takú krásavicu ti budú závidieť všetci chlapi, zaliečal sa mu Milan. [J. Papp] 2. ▶ čo sa vyznačuje krásou, vníma sa ako veľmi pekné, svojím vzhľadom výnimočné (pre pomenovania zvierat, vecí ženského rodu): stovežatá k. Praha; kamenná k. nad dolinou; navštíviť toskánsku stredovekú krásavicu Sienu ▷ krásavička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Ešte stále paktuješ s tou krásavičkou? [J. Gregorec]
krásavica pekná, krásna žena • kráska: zvodná, pyšná krásavica, kráska • hovor.: fešanda • štramanda • poet. krásota (Figuli) • expr. krásotinka (Urbánek) • parádnica (nápadne upravená žena)
krásavica, -e, -víc ž. krásna žena: mladá, zvodná, prázdna k.
(jedna) krásavica; (bez) krásavice; (ku) krásavici; (vidím) krásavicu; (ó) krásavica!; (o) krásavici; (s) krásavicou;
(štyri) krásavice; (bez) krásavíc; (ku) krásaviciam; (vidím) krásavice; (ó) krásavice!; (o) krásaviciach; (s) krásavicami;