krása -sy krás ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo sa ľudskými zmyslami al. intelektom vníma ako veľmi pekné, čo príjemne pôsobí na zmysly a city človeka, nádhera, pôvab; najvyššia kladná estetická hodnota; op. škaredosť: fyzická, duševná, prirodzená k.; opojná, podmanivá, večná k.; jednoduchá, nevtieravá, skrytá k.; k. umeleckých diel, architektonických skvostov; farebná k. kvetov; žiarivá dievčenská k.; nestarnúca k. ženy; vychutnávať si krásu prírody; vynikať krásou; oslniť niekoho krásou; vyrásť, dozrieť do krásy; ukázať sa v celej, plnej kráse ↗ i fraz.; to je k.!, aká, koľká k.!; A predsa bolo v našom vzťahu more krásy, i keď to nik nepochopí. [H. Zelinová]; Zvedavosť kráse škodí a ty chceš byť krásny chlapec, či nie? [M. Krno]; Keď ma vyhodí, tak vyhodí, mne z krásy neubudne. [M. Komorová]; Chráňte a rozvíjajte si svoju vnútornú krásu - dobrotu. [P. Hudák] □ súťaž krásy súťaž o najkrajšie dievča; salón krásy miesto na ošetrovanie a úpravu pleti a vlasov 2. obyč. pl. krásy ▶ niečo ľudskými zmyslami al. intelektom vnímané ako veľmi pekné, príjemne pôsobiace na zmysly a city človeka: objavovať krásy kraja; cestovať za prírodnými krásami a historickými pamiatkami ◘ fraz. chyba/chybička krásy drobný nedostatok, ktorý môže pokaziť celkový dojem z niečoho; často iron. to mu na kráse nepridalo v situácii, keď niekto pre určitú vec al. okolnosť vyzerá horšie; často iron. ukázať sa v celej/plnej kráse ukázať aj svoje negatívne vlastnosti