krása -y krás ž.
1. vlastnosť niečoho (veľmi) pekného, krásneho, op. škaredosť: telesná k., k. kvetu, melódie, k. ducha, vynikať k-ou, obdivovať k-u
2. obyč. mn. čo je pekné, krásne: prírodné k-y, k-y Slovenska
krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krása • poet.: krásota • peknota: dcéra krásoty (Sládkovič) • nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírody • veľkoleposť: veľkoleposť chrámu • malebnosť: malebnosť krajiny • roztomilosť • ladnosť: ladnosť tvarov • pôvab • pôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekov • príťažlivosť • kniž.: úchvatnosť • velebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôr • šumnosť • driečnosť • kniž.: vzhľadnosť • čarokrásnosť
krása, -y, krás ž. súlad tvarov, farieb, zvukov al. súlad myšlienok a umeleckej formy ich podania príjemne pôsobiaci na zmysly a city človeka: k. prírody, k. človeka, spevu, melódie, obdivovať k-u kvetov, k. myšlienky, štýlu, románu, drámy; krásy Slovenska krásne miesta al. pamiatky výtvarného umenia na Slovensku; To je krása! Aká krása! Koľká (to) krása! zvolanie pri videní peknej veci
(jedna) krása; (bez) krásy; (ku) kráse; (vidím) krásu; (ó) krása!; (o) kráse; (s) krásou;
(dve) krásy; (bez) krás; (ku) krásam; (vidím) krásy; (ó) krásy!; (o) krásach; (s) krásami;