kráľ -a m.
1. panovník v monarchii: stredovekí k-i; k. Svätopluk, k. Matej Korvín; cirk. sviatok Troch k-ov, na Tri k-e 6. januára
2. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom odbore; vynikajúci jednotlivec: automobilový, oceliarsky k.; nekorunovaný k. (v športe ap.); lev, k. zvierat
3. hlavná figúrka v šach. hre
4. jedna z vyšších kariet kartovej hry (medzi horníkom a esom): srdcový k.
● expr. pre pána k-a! zvolanie pri prekvapení ap.; žart. tam, kde aj k. chodí pešo na záchod(e)
kráľ -ľa pl. N -li G -ľov m.
Kráľ -ľa L -li m. obec na strednom Slovensku v Rimavskosobotskom okrese východne od Rimavskej Soboty;
Kráľčan -na pl. N -nia m.;
Kráľčanka -ky -niek ž.;
kráľsky -ka -ke príd.
kráľ -ľa pl. N -li G -ľov m. 1. ▶ najvyšší predstaviteľ monarchie, vládca; titul panovníka: uhorskí králi; francúzsky k. Ľudovít XIV.; k. Šalamún; za panovania kráľa Mateja Korvína; korunovácia, zosadenie, zvrhnutie kráľa; Vidí rozpaky na tvári svojho svokra, marockého kráľa Bocchusa, ku ktorému sa utiahol po porážke svojich vojsk. [J. Lenčo] □ bibl. traja králi podľa rímskokatolíckej tradície traja mudrci (Gašpar, Melichar, Baltazár), ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť narodenému Ježišovi Kristovi; cirk. nedeľa Krista Kráľa posledná nedeľa cirkevného roka, po ktorej nasleduje advent; náb. Kráľ slávy, nebies Boh, Ježiš Kristus □ na Troch kráľov, na Tri krále ľudový názov kresťanského sviatku Zjavenie Pána (v rímskokatolíckej cirkvi), Zjavenie Krista Pána mudrcom (v evanjelickej cirkvi) sláveného 6. januára; Prvá kniha kráľov, Druhá kniha kráľov biblické spisy opisujúce dejiny Izraela od smrti kráľa Dávida po babylonské zajatie 2. ▶ kto má prvenstvo, rozhodujúci vplyv vo svojom odbore, kto vyniká svojimi schopnosťami: automobilový, finančný k.; topánkový k. Baťa; k. tanca, hokeja; k. podsvetia; k. zbojníkov; jeleň je kráľom našich hôr; Na stôl chvatne vyložil dezert i víno a pustil piesne rockandrollového kráľa. [L. Hagara]; Ako tieň stál za ňou jej muž Berci, kráľ bratislavských kartárov. [M. Krno] 3. šach. ▶ hlavná figúrka v šachu pohybujúca sa len o jedno pole v akomkoľvek smere: biely, čierny k.; ťah kráľom 4. kart. ▶ jedna z najvyšších kariet (medzi horníkom a esom): srdcový, guľový k.; na výhru potrebujem kráľa ◘ fraz. žiť si ako kráľ mať sa veľmi dobre; rozpráv. bol/žil raz jeden kráľ ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula); ísť tam, kam aj králi chodia pešo na toaletu; publ. kráľ tvorstva človek; kráľ vtáctva orol; kráľ zvierat/púšte lev; pre pána kráľa! vyjadruje začudovanie, prekvapenie al. zhrozenie ◘ parem. medzi slepými je [aj] jednooký kráľ/kráľom je ľahké vyniknúť medzi nedokonalými; presnosť je výsada kráľov; na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok/skok dále v januári sa už začínajú predlžovať dni
kráľ p. panovník
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
kráľ, -a m.
1. absolútny vládca v monarchii, kde je trón dedičný: hist. k. Svätopluk, k. Matiáš, uhorský k.; pren. k. púšte o levovi; bibl. traja králi traja mágovia, mudrci, učenci, ktorí sa prišli pokloniť do Betlehema malému Ježišovi; ľud. Troch Kráľov, na Tri Krále 6. januára
● pre pána kráľa! zvolanie pri prekvapení al. nesúhlase; žije si ako k. veľmi dobre, v blahobyte; medzi slepými je jednooký kráľom medzi nedokonalými ľuďmi je ľahko vyniknúť;
2. v kapit. zriadení (najmä v USA) podnikateľ ovládajúci istý výrobný odbor: automobilový k., oceľový k., finančný k., k. veľkostatkárov;
pren. kto vyniká nad príslušníkov svojho stavu: k. gangsterov; krčmársky k. (Ráz.);
3. v šachovej hre hlavná figúrka;
4. (mn. č. králi i krále) hracia karta s obrazom kráľa: zelený, guľový k.;
králik1, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.
kráľ m. 1. csl panovník v monarchii: U náz je prezident, iňďe král (Návojovce TOP); Král to dál, že abi sem ludé prišli (Ružindol TRN); Vźal meh a pošol z ňim do kraľovej komori (V. Šariš PRE) L. na Tri krále (V. Bielice TOP), Trá králi (Lukáčovce HLO) - 6. januára; na kraľa (Jenkovce SOB) - druh detskej hry F. žije si ako kráľ (Slovany MAR) - veľmi dobre, v blahobyte 2. expr. osoba majúca rozhodujúci vplyv vo svojom okruhu: Ten buďe čochvíľa kráľom v opci (Ležiachov MAR) 3. kart. vyššia hracia karta s obrazom kráľa: Král, tús, to sa visoké karti (Návojovce TOP); Neni horšé, jag na eso kúpit krála (Brestovany TRN) F. má šerveniho krála (Kameňany REV) - expr. má menštruáciu 4. miest. strsl a zsl vrchný snop na obilnom kríži: Vilož na kríž ešče krála, nech tam panuje! (Blatné MOD); kráľ (Hradište LUČ); král (V. Orvište PIE) 5. záh uhliar. konštrukcia zo štiep postavená do ihlana pod komínom pece na výrobu dreveného uhlia a dechtu: král (Rohožník MAL, Gajary MAL) 6. v dvojslovných názvoch rastlín: kráľou korem (Selce KRU, Opava MK), kráľova riť (Pukanec LVI, V. Straciny LUČ), králové zelé (Kunov SEN) - nízka pichľavá rastlina, bot. krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis); kráľova koruna (Pukanec LVI) - okrasná rastlina, bot. korunka kráľovská (Petilium imperiale) 7. turč, lipt vyšší lúčny kvet so žltou hlávkou a bielymi lupeňmi, bot. margaréta (Leucanthemum): Na Jána uš kráľe kvitnú (Ležiachov MAR); král (Hubová RUŽ) 8. jor záhradná rastlina kvitnúca na jeseň, bot. astra (Aster): kráľ (Žaškov DK)
kráľ m 1. panovník v monarchii: kral gma poslati swu rukawiczy (ŽK 1473); privilegia a slobody, ktere mate od kralow dawnych (KREMNICA 1619); a budú králé pestúnci twogi a králowné dogky twé (KB 1757); x. pren panu farary, kdi mu syna sskola kralom (medzi žiakmi) sprawala, offerowalo mu mesto piwa (KRUPINA 1695); x. bibl (o Kristovi) abychom nasseho Spasytele y krale duchownjho dary nasseg wjry wihledawali (Mod 1573 E); kral kralow, kral slawi, kral nebe y zeme (CQ 1783); Yežyss, král nad králama (BlR 18. st); x. expr foricarius: zachodu čisteč, blatny kral (KS 1763) L. na Try krale (NOVÁKY 1564) 6. januára 2. (v ríši zvierat) vládca: wlka take owce, tchora tež slepice nechtegj za krale znat (BV 1652); wčely se rogj a pridawagj rogowy krale (:wůdce, matku:) (OP 1685) včeliu matku, kráľovnú; lew, wssech zwirat král (SF 18. st) 3. (v ríši nerastov) zlato: rozbyg techdy tygel po ochlazenj a nalezness krale na spodku; oddel trosku od krale, polož opet krale pred uhle w pecz na sserblice (OCh 17. st) P. tpn Villa Crali (Kráľová n. V. 1113 CDSl); x. atpn Kral de Pruska (v Pruskom 1407); -ov príd privl k 1: králúw úrad; služebnjk domu králowého (KS 1763) L. k-a riť bot kotúč poľný Eryngium campestre: muszka wjra, kralowa rit (LF 1791); -ový príd k 1: L. k-á barva červená šarlátová: kraloweg barwy ssuba (HRADNÁ 1632); králik1 m 1. dem k 1: kráľ menšej krajiny: král mnoho gynich kralykuw pod sebu má (KrP 1760); w tych dwoch kraginach bidlicy nekdy dwa znamenity kralikowe (PeP 1769); regulus: kralik (LD 18. st) 2. bibl kráľovský úradník, miestodržiteľ: toho kralika syn težce nemocen byl (Le 1730); -ov príd privl: synačkowy kralikowemu s Kafarnaum (SP 1696) P. atpn Andreas Kralyk (vo Veselom 1522 U1); Georgius Kralyk (v Kolároviciach 1592 U1); -iček1 dem k 1: regulus: králiček, malég kraginy král (KS 1763)