koza, -y, kôz ž.
1. cicavec, párnokopytné domáce zviera chované pre mlieko; zool. k. domáca (Capra hircus); divá k.; pásť, chovať k-u
● pejor. skáče ako koza bláznivo; iron. ľúbiť niekoho ako koza nôž nenávidieť; jeden (hovorí) o koze, druhý o voze každý o inom, každý svoje;
pren. vulg. nadávka nedisciplinovanému dievčaťu al. žene: stará k.;
2. drevený stojan na štyroch vysokých šikmých nohách, používaný pri stavbe lešenia al. podstavec s prečnievajúcimi šikmými nohami na pílenie dreva;
3. druh telocvičného náradia: skákať cez k-u, podliezať k-u;
4. poľov. slang. dvojhlavňová brokovnica, poľovnícka puška, kozlica;
kozí, hovor. i kozací, -ia, -ie príd. k 1: k-ie mlieko, mäso, k. chvost, k-ia brada; bot. k. pysk, k-ia brada názvy rastlín;
kozový príd. k 2: stav. k-é lešenie, k. žeriav ktorý sa pohybuje po koľajniciach;
kozička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
koža, -e, -í ž.
1. bez mn. č. povrchové pletivo, blanitý povrch tela vyšších živočíchov: ľudská k. pokožka, mať bielu, jemnú, opálenú, zapálenú k-u; husia k. od zimy zhrubnutá pokožka; stiahnuť, odrať kožu zo zajaca, had sa vyzlieka zo starej k-e
● je len kosť a koža veľmi chudý; premoknúť až do k-e (na k-u) celkom; skúsil to na vlastnej k-i sám to prežil; hovor.: nevprace, nevmestí sa do k-e je samopašný; ide z k-e vyskočiť je veľmi netrpezlivý; mať hrubú (hrošiu) k-u veľa zniesť; nie je vo svojej k-i necíti sa dobre; báť sa o svoju k-u o svoje postavenie, o život; odrať niekoho z poslednej k-e všetko mu vziať, ožobráčiť ho; neujde so zdravou k-ou bez úrazu, dostane výprask; reve, akoby ho z k-e dral veľmi;
2. vypracovaná i nevypracovaná koža al. kožušina zvierat: bravčová, hovädzia, teľacia, kozia k., hadia, jašteričia k.; medvedia, barania k. kožušina, vypracovať, farbiť k-u;
3. hovor. hustejší povlak na povrchu niektorých pokrmov: k. na lekvári, na mlieku, na káve;
kožný príd. k 1: k. pór, k-á choroba, k-á cieva, k-é farbivo