Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

koza -y kôz ž.

1. úžitkové domáce zviera poskytujúce mlieko, mäso a kožu, zool. Capra; jeho samica: chovať k-u; divá k.; skáče ako k.;

pren. hrub. nadávka žene, dievčaťu

2. vec tvarom pripomínajúca kozu (druh stojana, telocvičné náradie ap.): podložiť k-u pod lešenie; preskakovať k-u

žart. má ho rád ako k. nôž neľúbi ho; ja o k-e, ty o voze každý (hovorí) o inom; ja → pán, ty pán, kto bude k-y pásť?

kozí, kozací príd.

1. k 1: k-ie mlieko

2. iba kozí v názvoch lúčnych bylín: k-ia → brada;

kozový príd. k 2: k-é lešenie;

kozička -y -čiek ž. zdrob.


koža -e ž.

1. povrchové pletivo pokrývajúce telo väčšiny živočíchov: hladká k., stiahnuť, odrať k-u (zo zajaca), šupiny hadej k-e

2. vypracovaná zvieracia koža: kabelka z pravej k-e, kniha viazaná v k-i; máčať k-e; medvedia k. kožušina

3. hovor. povlak na povrchu niekt. pokrmov: k. na lekvári, pozberať k-u z kávy

hus(ac)ia k. zimomriavky; je (iba) kosť a k. veľmi chudý; pocítiť niečo na → vlastnej k-i; nie je vo svojej k-i necíti sa dobre; expr. ide z k-e vyskočiť ledva sa ovláda; expr. nevmestí, nezmestí, nevprace sa do k-e je samopašný; báť sa o svoju k-u o seba, o svoje postavenie; mať → hrošiu k-u; vyviaznuť so zdravou k-ou bez úrazu; niesť k-u na trh riskovať; expr. kričí ap., akoby ho z k-e dral veľmi;

kožný príd. k 1: k-é póry; k-á infekcia;

kožka -y -žiek ž.

1. zdrob. expr. ku koža: jemná k. dieťaťa; jahňacie k-y

2. koža (význ. 3): k. na mlieku; ošúpať k-u z jablka šupu;

kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
koza ‑y kôz ž.; kozací, kozí; kozička ‑y ‑čiek ž.
koža ‑e ‑í ž.; kožný

koza kozy kôz ž.


koža kože koží ž.

koza1 kozy kôz ž. 1. ▶ párnokopytné prežúvavé zviera z čeľade turovitých chované pre mlieko, mäso a kožu; jeho samica: rohatá k.; stádo kôz; pásť, chovať kozy; podojiť kozu; k. mečí v chlieve; na ostrove žijú divé kozyzool. koza domáca Capra hircus; koza bezoárová Capra aegagrus
2. ▶ stojan používaný pri stavbe jednoduchého lešenia al. ako podstavec s prečnievajúcimi nohami na pílenie dreva: výsuvná stavebná k.; drevené, hliníkové kozy; lešenárske kozy
3. šport. ▶ preskokové športové náradie so štyrmi nohami a s kratším pevným chrbtom potiahnutým kožou: skákať na telocviku cez kozu
4. expr.neprimerane sa správajúca žena, hlupaňa (obyč. v nadávkach): ty k. sprostá!; je to taká k.; Koza jedna! Ešte mi bude i fajčiť zakazovať! [A. Kostolný]; Si hlúpa a sentimentálna koza, povedala jej raz Edita. [A. Hykisch]
fraz. čakať ako koza na nôž byť zmierený s tým, čo príde, trpne očakávať nepriaznivý osud; drať/zdrať niekoho ako financ kozu veľmi, silno biť, zbiť; jačať ako koza veľmi nepríjemne, mečavo kričať; mať niekoho rád ako koza nôž neznášať niekoho, nenávidieť; expr. mať rečí ako koza bobkov veľa, zbytočne rozprávať; skákať ako koza nemotorne al. bláznivo sa pohybovať al. tancovať; vidieť niekoho rád ako koza nôž nerád niekoho vidieť, stretnúť; jeden/ja o koze, druhý/ty o voze každý rozpráva o niečom inom, takže sa nemôžu dohodnúťparem. ja pán, ty pán, a kto bude kozy pásť? a) netreba sa odťahovať od (zdanlivo) podradnej práce b) obaja máme rovnakú hodnotu; keby koza neskákala, nohy by si nezlámala keď je niekto neopatrný, často si ublíži; keď je koze dobre, ide na ľad tancovať [a zlomí si nohu] človek si niekedy vlastnou vinou, ľahkomyseľnosťou spôsobí ťažkosti, nepríjemnosti; keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi keď sa stalo niečo zlé mne, nech sa stane aj inému
kozička1 -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1: po dvore pobehovali kozičky a capko; kozisko -ka kozísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: staré k.; strakatá k.


koza2 iba pl. kozy kôz ž. vulg. ▶ ženské prsníky; syn. cecky: má veľké kozykozička2 iba pl. kozičky -čiek ž. zdrob. zjemn.: páčili sa mu jej dievčenské kozičky


koža kože koží ž. 1.orgán pokrývajúci ľudské telo, sídlo vnímania tlaku, hmatu, chladu, tepla a bolesti, pokožka: belostná k.; vráskavá, scvrknutá, pružná k.; tetovaná k.; do bronzova opálená pekná k.; prekrvenie kože pomocou masáže; Chladný vzduch sa im zadieral pod nechty a vnikal pod kožu. [J. Kot]
2. ▶ vonkajšia pokrývka povrchu tela zvierat; stiahnutá opracovaná al. neopracovaná blanitá pokrývka zbavená srsti, používaná v garbiarstve a kožušníctve, kožka: bravčová, hovädzia, teľacia, ovčia, jahňacia, králičia k.; brúsená, šagrénová k.; sušiť, luhovať kože na ďalšie spracovanie; konzervovanie, farbenie koží; v koži viazaný výtlačok knihy; lôžko vystlané kožami; kabelka, topánky, rukavičky z pravej kože; imitácia kože náhrada pravej kože, syntetická koža; Potrhával plecami a pomaly sa vyvliekol z odevu ako had z kože. [A. Devečková]
3. ▶ stuhnutá horná vrstva, povlak vznikajúci najčastejšie po vychladnutí na povrchu niektorých pokrmov, kožka: na zohriatom mlieku, uvarenom pudingu, lekvári sa urobila k.
fraz. kričí/jačí/reve, akoby ho z kože drali kričí veľmi hlasno a prenikavo; báť sa o svoju kožu mať obavy o svoj život, o vlastnú existenciu; byť [iba/len] kosť a koža byť veľmi chudý, vychudnutý; dostať sa niekomu na/pod kožu a) nájsť slabé miesta, chyby niekoho s úmyslom využiť, zneužiť ich b) zistiť niečie zámery, odhaliť niekoho; drať niekoho z [poslednej] kože al. drať [poslednú] kožu z niekoho bezohľadne niekoho okrádať, zdierať, vykorisťovať; husia/husacia koža zimomriavky (od chladu al. citového vzrušenia); chrániť si vlastnú kožu zachraňovať si život, vyhýbať sa nebezpečným situáciám; ide mu o [vlastnú] kožu ide mu o život; ísť s kožou na trh al. niesť kožu na trh riskovať; mať hrošiu kožu byť menej citlivý; nechcel by som byť v jeho koži bolo by nepríjemné byť na jeho mieste, v jeho situácii; nepredať/nedať lacno [svoju] kožu nevzdať sa bez boja, bez odporu; nevedieť sa vmestiť/vpratať do [vlastnej] kože byť neposedný, neposlušný; nie je vo svojej koži necíti sa dobre; [od radosti/od hnevu] ide z kože vyskočiť/vyletieť nadmerne prejavuje svoje city; piť na medvediu kožu tešiť sa z niečoho neistého; pocítiť/skúsiť/zažiť niečo na vlastnej koži osobne niečo prežiť, spoznať, skúsiť; premoknúť na kožu úplne zmoknúť; vlk v ovčej koži o niekom, kto sa pretvaruje, kto sa snaží byť navonok lepší, ako v skutočnosti je; vyviaznuť/vyjsť z niečoho so zdravou kožou bez ujmy na zdraví; zodrať/stiahnuť z niekoho aj kožu al. zodrať/stiahnuť niekoho aj z deviatej kože obrať niekoho o všetko ◘ parem. ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili netreba si zakladať na niečom neistom
zdrob.kožka; kožtička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: krehučká k. viečok; ostrihať si kožtičku okolo nechtov; jemná jahňacia k. na rukavičky; na lekvári sa urobila k.

-za/830667±655 2.59: substantíva ž. N sg. 48817→48663
+462
−445
kríza/6699 analýza/5899
+224
−234
za/2877 próza/2568 hrôza/2116→2151
+16
−15
markíza/2125 kauza/1873 Tereza/1678 remíza/1458 hypotéza/1453 diagnóza/1154 burza/942→1022
+25
−28
prognóza/981 syntéza/816 pauza/760 za/742 slza/741 koza/530→633
+36
−38
(175/13032)

-za/830667±655 2.90: substantíva m. živ. N sg. 1184→1357
+69
−67
Gejza/1091 Honza/93 Koza/0→85
+38
−36
Burza/0→54
+28
−25
Bríza/0→35
+3
−6

-ža/64157±303 29.47: substantíva ž. N sg. 7939→7933
+18
−21
koža/2573 veža/2302 ruža/1494 ryža/817 ža/218 mreža/145 marža/141 chyža/52 kaluža/6→43
+5
−8
Temža/37 šarža/35 lyža/23 ža/12 (7/41)

hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňaexpr.: tupaňa (Tallo)prázdna makovicahovor. expr. šibnutápejor.: primitívkatrlica (Kukučín)ignorantkaobmedzenkyňakačachuchma (Jesenská)hrub.: kravakozahussomaricasubšt. blbaňa


koza p. stojan


koža 1. spracované povrchové pletivo zvieracieho tela: kabelka z hadej kože; kniha viazaná v kožizastar. remeň: remeň na čižmyuseň (vyrobená surová koža) • šagrénhovor. šagrín (jemne spracovaná koža s hrboľatým povrchom) • ševró (kozľacia koža)

2. p. povlak 1


navíjačky zariadenie na navíjanie pradien používané pri spracúvaní konopí al. ľanu • zvíjačkyzvíjadlákoza


povlak 1. tenká vrstva na povrchu niečoho • hovor.: kožakožka (povlak na povrchu niektorých potravín): povlak, koža na mliekupolitúra (povlak na nábytku) • glazúra (povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch) • zastar. zádych (Kukučín)

2. p. obliečka 3. p. poťah 1


stojan zariadenie, na ktoré sa veci kladú, vešajú, pripevňujú: stojan na dáždniky, na rysovaciu doskustatív (stojan na pripevnenie prístrojov): statív na fotografický aparátpodstavec: podstavec s kvetmipult (stojan na noty, na písanie a pod. so šikmou doskou): dirigentský, rečnícky pultkozakôň (druh stojana): podložiť kozu pod lešenie, kôň na pílenie drevaslang. štafľa (maliarsky stojan)


zimomriavky mrazivý pocit na tele od chladu al. citového vzrušenia sprevádzaný vystúpením drobných pupencov na koži: zimomriavky mu chodia po teletriaška: prebehla ním drobná triaškamráz: od vzrušenia mu prebehol po tele mrázhovor. zima: preskočila ho zimazimnica (Sever)husacia/husia koža

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

koza, -y, kôz ž.

1. cicavec, párnokopytné domáce zviera chované pre mlieko; zool. k. domáca (Capra hircus); divá k.; pásť, chovať k-u

pejor. skáče ako koza bláznivo; iron. ľúbiť niekoho ako koza nôž nenávidieť; jeden (hovorí) o koze, druhý o voze každý o inom, každý svoje;

pren. vulg. nadávka nedisciplinovanému dievčaťu al. žene: stará k.;

2. drevený stojan na štyroch vysokých šikmých nohách, používaný pri stavbe lešenia al. podstavec s prečnievajúcimi šikmými nohami na pílenie dreva;

3. druh telocvičného náradia: skákať cez k-u, podliezať k-u;

4. poľov. slang. dvojhlavňová brokovnica, poľovnícka puška, kozlica;

kozí, hovor. i kozací, -ia, -ie príd. k 1: k-ie mlieko, mäso, k. chvost, k-ia brada; bot. k. pysk, k-ia brada názvy rastlín;

kozový príd. k 2: stav. k-é lešenie, k. žeriav ktorý sa pohybuje po koľajniciach;

kozička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.


koža, -e, -í ž.

1. bez mn. č. povrchové pletivo, blanitý povrch tela vyšších živočíchov: ľudská k. pokožka, mať bielu, jemnú, opálenú, zapálenú k-u; husia k. od zimy zhrubnutá pokožka; stiahnuť, odrať kožu zo zajaca, had sa vyzlieka zo starej k-e

je len kosť a koža veľmi chudý; premoknúť až do k-e (na k-u) celkom; skúsil to na vlastnej k-i sám to prežil; hovor.: nevprace, nevmestí sa do k-e je samopašný; ide z k-e vyskočiť je veľmi netrpezlivý; mať hrubú (hrošiu) k-u veľa zniesť; nie je vo svojej k-i necíti sa dobre; báť sa o svoju k-u o svoje postavenie, o život; odrať niekoho z poslednej k-e všetko mu vziať, ožobráčiť ho; neujde so zdravou k-ou bez úrazu, dostane výprask; reve, akoby ho z k-e dral veľmi;

2. vypracovaná i nevypracovaná koža al. kožušina zvierat: bravčová, hovädzia, teľacia, kozia k., hadia, jašteričia k.; medvedia, barania k. kožušina, vypracovať, farbiť k-u;

3. hovor. hustejší povlak na povrchu niektorých pokrmov: k. na lekvári, na mlieku, na káve;

kožný príd. k 1: k. pór, k-á choroba, k-á cieva, k-é farbivo

koza1 ž.
1. csl samica párnokopytného domáceho zvieraťa, zool. koza (Capra): Aj chlapi tag moseľi kosiťi, abe sa za ňima aňi koza pásťi ňemohla (V. Lom MK); Já sen tú jatelinu dal téj dovi pre kozu (Blatné MOD); Koza barz huncucka stvora, bo to ňemože na dvore madz aňi kvetek, aňi stromik, bo šicke popase (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. sánska koza (Kaľamenová MAR), samská koza (Dubnica n. Váh. ILA) - nov. plemeno kozy bez rohov a s dlhou srsťou
F. biť ako koza (Pukanec LVI) - tvrdohlavý; tancovať ako koza na ľaďe (Rim. Píla RS) - ťarbavo, nešikovne; maď rád ako koza nuoš (Rim. Píla RS) - vôbec nemať rád; maď rečí jak koza bopkóv (Poľ. Kesov NIT), má rečí ja_koza bopkú (Kuchyňa MAL) - o človeku, ktorý zbytočne veľa rozpráva; pásť kozi u Abraháma (Pukanec LVI) - byť mŕtvy; kozi mu orú a capi bráňia (Rim. Píla RS) - ľahko, dobre sa mu žije; to je našej koze smrť (Rim. Píla RS) - nerád to robím; i stara koza soľ rada ľiže (Žakarovce GEL) - aj starí človek chce mať svoje radosti; ja pan, ti pan, a chto budze kozi pasc? (Brezina TRB) - o ľuďoch, ktorí sa vyhýbajú práci
2. pejor. hlúpe dievča al. žena (i nadávka): Taká koza stará! (V. Bielice TOP); Taka koza kozata a ona do mňe budze pisk uvadzovac! (V. Šariš PRE)
3. csl rozličné druhy zväčša drevených stojanov a podstavcov, príp. im podobných útvarov
a. pri prácach s drevom, kameňom a nákladmi: Najlepšá koza je s trojačini (Prochot NB); Koza, čo sa ne ňej drevo píli (Príboj MK); Pod lihi sa dával baran, koza, ke_ca vigulovali sudi na vos (Vinosady MOD); Na kozi si položíme hradi, prichiťíme ich gramblami a krešeme (Návojovce TOP)
b. na sušenie krmovín, dreva a i.: Skuora zo smrekuof sa naukladala do kozi, tak sa sušila (Brezovica TRS); Postaveľi zme kozi, na ňich drevo ľepšie sklo (Pukanec LVI); Najnoušie sušá jatelinu na kozách (Vaďovce MYJ)
4. potreby v domácnosti
a. rám, stojan na zavesenie zaklatého brava: Koza na zabíjačku je téš prichistaná (Vaďovce MYJ)
b. zast. držiak na smolnicu, horiacu triesku: Trieska bola f koze a tak sa svieťilo a ženi okolo toho priadľi (Chrenovec PDZ)
c. štvornohý železný podstavec pod hrnce, pekáče: Ked biu̯ ten trajfús na štirech nohách, temu sa ríkau̯o (piecť) na kozi (Kunov SEN)
5. strlipt, zvol, jstrsl zariadenie na zvíjanie priadze: Keď uskľi, potom sa zvíjaľi na koze a špuľiare na špúľe (Lipt. Porúbka LM); Na koze bolo hrubuo praďeno pamoku (Sebechleby KRU); koza (Pečenice LVI, Tisovec RS)
6. zried. plť na krátke vzdialenosti, zviazaná iba vpredu: Aj tak po jednom zme choďili s tími kozamí (Párnica DK); kozu krmiť (Dol. Lehota DK) - žart. uviaznuť na plytčine s plťou
7. vin. vyšší viničný čapík
a. na starom viniči viac rokov iba nadkladané čapíky: Tento kĺdž má kozu (Trakovice HLO); To sa tolko, že každí rog ňehá tri-šťiri očká a uš potom je s toho koza, lebo má mnoho prútóv (Lapáš NIT)
b. rez na vysoké drevo: rezati na kozi (Pata ŠAĽ)
8. vin. expr. ponechaná celina al. jama pri okopávaní vinohradu: Nekedi sa stalo, že ostala mu koza, to bola velká uráška (Jur p. Brat. BRA); A ket tak chceli nekoho natáhnud alebo vidzeli, že je darebák, nechali ho na kozi, tomu nechali takí špic, tam mu takí loch ostal, jama, nemal zemi to zatáhnut (Jur p. Brat. BRA); kozka ž. zdrob. expr. k 1: Koska moja, koska, kedi s teba bude koza? (Ratvaj SAB); kozisko s. zvel. k 1: To sa velikéj koziská, biele, veľmej mľiečne (Čelovce MK)


koza2 ž.
1. jtrenč zastar. opražený pomletý semenec pripravený na výrobu oleja v záboji i olej z neho: Vismažená semencová múčka sa volala koza, bula to dobrá pochútka pre deti (Dol. Súča TRČ); Semeňec prešuvali a ťiékel olej - ten prví, masní, to bola koza, to viprešuvané bol kúch (Opatová TRČ)
2. zried. jedľová šiška: koza (Batizovce POP)
3. obyč. mn. č. epidemická choroba, kiahne: ofčí koze (Dúbravka BRA); koze (Lamač BRA)
4. jazva po očkovaní proti kiahňam: koza (Štefanov SEN, Lamač BRA)
5. zried. nosný hlien: Večňe chodži zasopľeny a kozy mu trču z nosa (Turzovka ČAD); koza (Bobrovec LM)


kozisko p. koza1


kozka p. koza1


koža ž. (kuaža, kvaže)
1. strsl, zsl, abov povrch tela vyšších živočíchov, pokožka; Tag ho chiťeu̯ (medveď) a s celej tvári mu kožu zvliekou̯ dolu (Kľak NB); Inác_ca mu nižd nestalo, ima si odral kožu z nohi o_ctehna aš po koleno (Dobrá Voda PIE); Tá lichva mala čemer, chutno pila vodu a koža jéj stvrdla jag drevo (Ružindol TRN)
L. husacá koža (Nitr. Hrádok NZ), husá koža (Lubina NMV), husí koža (Dúbravka BRA) - pupienky na koži pri pocite strachu, chladu a pod., zimomriavky
F. svrbí ho koža (Hor. Lehota DK) - vyčíňa, a preto chce dostať bitku; má hrubú kvažu (Kameňany REV), má tvrdú kožu (Bošáca TRČ) - je necitlivý, veľa znesie; biť kozď a koža (Rim. Píla RS), bic kosc a koža (Rozhanovce KOŠ) - byť veľmi chudý; zaplaťiť kožou (Rim. Píla RS) - zaplatiť životom; iďe mu o kožu (Rim. Píla RS) - ide mu o život; naučet sa (niečo) na svojej koži (Tek. Breznica NB) - naučiť sa na vlastnej škode; nekceu̯ bi som buď v jeho koži (Hor. Lehota DK), ňesťev bich biď v jeho koži (V. Bielice TOP) - nechcel by som byť na jeho mieste; dif s kože neviskočev (Lukáčovce HLO), diu s koži neviskošiu̯ (Rim. Píla RS) - bol veľmi rozčúlený; vrieskala, aňi čo bi hu s kože drau̯ (Žaškov DK) - veľmi kričala; desiatú kožu bi zo šľeveka zdrau̯ (Rim. Píla RS) - bez zľutovania by oklamal, vykoristil; nespratac sa do vlasnéj kože (Brestovany TRN) - byť nespratný, samopašný; je v zléj koži (Bošáca TRČ) - je chorý; s cudzéj kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - cudzí majetok netreba šetriť, z cudzieho majetku sa ľahko troví, čerpá
2. strsl, zsl vypracovaná i nevypracovaná zvieracia koža
a. s kožušinou: Kože (z oviec) sa teraz predávajú, prvej kožuchi sa šili, chlapi noseli kožuchi s teho (Riečnica KNM); Maj brad dostál kvažu z medveda (Rochovce ROŽ)
L. valaská koža (Čadca) - vypracovaná ovčia kožušina s dlhou vlnou
b. garb., obuv. bez srsti (kožiarsky materiál): Pukanci boli gerbiari, čo tie kože virábali (Tek. Breznica NB); Ušeu̯ bi som ván topánki, ale ňeňi koží (Návojovce TOP); Stredu ból trh na kožu, surové kože virobené Brezováci najvác predávali (Trnava); brafčová koža (Brezová p. Brad. MYJ); hadzí koža (Malacky)
L. ševrová koža (Nitr. Hrádok NZ, Zavar TRN) - kozľacia na obuv; boksová koža (Myjava) - jemne vypracovaná teľacia; juchtová koža (Nitr. Hrádok NZ) - mäkká nepremokavá na výrobu obuvi; kordovánová koža (Brezová p. Brad. MYJ) - jemná farebná z barana al. kozy na obuv; spodná koža (Myjava), spotková koža (Sládečkovce ŠAĽ) - na podrážky; vrchová koža (Lipt. Hrádok LM), zvršková koža (Hubová RUŽ), vrchná koža (Myjava) - na výrobu zvrškov obuvi; ošvarovat kožu (Brezová p. Brad. MYJ) - odstraňovať zvyšky mäsa, blán z vnútornej strany kože; dať kožu do duba (Brezová p. Brad. MYJ) - garb. naukladať surové kože do kade s trieslom
F. čertova koža (Dol. Mariková PB, Siladice HLO) - žart. silné plátno na kabáty, nohavice
3. strsl, čiast. zsl šupka
a. na ovocí al. obilnom zrne: Grísa sa mľela s kože, nahrubo sa mľela (Tvrdošín TRS); To je jakésik tvrdéj koži hrozno - má to zrnko tvrdú šupu (Suchá n. Par. TRN)
b. blana pod škrupinou vajca: koža (Prenčov BŠ, Dubovany PIE)
4. strsl, zsl šupový povlak na varenom mlieku: Ja mosím varené mlieko precieďaťi, moje ďecká ňesťejú káve kožu (Návojovce TOP); Koži je šecká masnota mléka (Brestovany TRN); kožä (Krivá DK)
5. kôra na (vŕbových) prútikoch: koža (St. Turá NMV, Kys. N. Mesto); kožený príd. k 2: Valasi si daľi aj kožení brusľík (Hruštín NÁM); Kúpeu̯ si kožené rukavice (Bánovce n. Bebr.); kožení šurec (Istebné DK)
L. koženie mechi (Istebné DK) - kováčske mechy; kožená zásťera (Kúty SKA) - kováčska zástera


kuaža p. koža


kvaže p. koža

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

koza ž
1. zool k. domáca Capra hircus: owcze dogne y kozj (s. l. 1587 E); kozy kotne (TRENČÍN 1658);
x. pren expr neverec, nekresťan: z tsoho se szpoznaju kozi? Z tich dvoch znakóv: še onyi Boha nye znaju i evangyéliu nye prijímaju (MCa 1750)
L. divá, divoká, skalná k. kamzík vrchovský Rupicapra rupicapra: diwa koza (KoB 1666); kozorožec, kamzik, skalni koza po nepristupitedlnich skalach lezu (KoA 17. st); diwoka koza (LC 1707)
F. nerada by koza do trhu, ale musy aj keď nechceš, musíš to urobiť; zaymess mi kozy (SiN 1678) prekabátiš ma
2. drevený al. železný stojan na 4 nôžkach al. podstavec: kozy, czuo se drwa na ne kladu (BYTČA 1606); kozy, na kterych se pečene obracagu (LIETAVA 1612); kozy na ohnisstiu; kozy zelezne w komine; kozj rebrikowate pre peczene (s. l. 1637); kozy pod rožne (L. HRÁDOK 1702); cortex: drewena koza (ML 1779)
P. atpn Koza 1235; Pauli dicti Koza (v Praznove 1431); -í, -ací príd k 1: w koziem mlecze (UHROVEC 1545); od kozacej kože 1 d (ORECHOVÉ 1646 E); kozy bobky (HL 17. st) trus; syr kravy, owčy a kozy (KoA 17. st); caprinus: kozy, kozacy; satyrus: diwoky muž kozych noh satyr (KS 1763); caprile: kozy chlév (LD 18. st)
L. bot k. brada, briadka
a. kozia brada pórolistá Tragopogon porrifolius: Tragopogon: kozy brada, kozj brádka (KS 1763)
b. tavoľník skrížený Spirae arguta: Barbae caprinae s. Ulmariae: kozy břadkowy kořen (TT 1745)
c. huba z rodu strapačka Ramaria: clauaria coralloides: kuratka, kozi brada (LF 1791); Gallwegwart: kozi cecek (NPH 17. st) chondrila prútnatá; kozj ďatel (KoB 1666); kozy ďetel (FO 1737) rastlina z rodu zanoväť Chamaecytisus; Ledon: kozj lep rojovník močiarny Ledum palustre; Periclyminium: kozj list zemolez kozí Lomicera caprifolium; Chondrilla: kozy mleč chondrila (KS 1763); Geissrauten: kozy ruta (TT 1745) jastrabina lekárska Galega officinalis
F. zašťaný paholok, čo nestojí kozi bobok (PV 1761-81) o naničhodnom človeku
P. atpn Matheus Kozyroh (v Honte 1491);
x. tpn Kozi chrbty (v Trenčianskej 1460); -ička dem k 1: capella: koza mladá, kozyčka (DQ 1629); capella: koziczka (VT 1648); ga weznem gahničku a Martin černú kozičku (Pas 18. st)
L. capreolus: divoka kozička (LD 18. st) samica kamzíka; k 2: na ohnissti zelezne kozicki (BÁNOVCE n. B. 1663)
P. atpn Kozychka (v Trenčianskej 1518); Andreas Koziczka (v Topoľčanoch 1570 U1); -ový príd k 1:
L. kozicžkowy kwjet (Kal 18. st) bot jastrabina lekárska Galega officinalis


kozička, kozičkový p. koza


koža [ko-, kô-, kú-] ž
1. povrch tela vyšších živočíchov: had kužy swu zbleka (!) (BV 1652); oleg wnitrné wěcy mezj kuožu hrize (SK 1697); (mučeníkov) za žiwota s kože draly (CO 17. st); prerazil kožu do krwe (N. MESTO n. V. 1746); gallum: koža zatwrdla, mozol (AP 1769); pren expr (obyč. v súvislosti so životom človeka) kdy nechcess posluchati, z kuože te widrieme (JELŠAVA 1687) silno zmlátime; (luteráni) Swaté ewangelium rabugu, když s nim zacházagu gako sswec s kožu natahugjce ho (PE 1764) svojvoľne meniac význam; zlostná žena kdyby vstala, vyzlékla by mne z kúže (PV 1793-96) vyvŕšila by sa na mne; s. spowed, pry ktereg hrjssnicy swe stare kože zwliecty magu (MiK 18. st) zbaviť sa hriechov, očistiť sa z nich
F. kdyz czlowiek w zlodieystwi popaden, gemv gde o kuzy (ŽK 1473) je ohrozený na živote; toliko koža a kosti na nem (SiN 1678) je veľmi chudý; trestany budu na chram boži y sweg wlastneg koži (TRENČÍN 1713) pokutou i telesne; (duchovným) ne o kožu, než o dussu gide (PP 1734) nezáleží im na živote; (povstalci) musá prijst o kúže (ASL 1747) stratiť život; w twogeg kožy ga bych nechcel sedet (HP 1747) byť na tvojom mieste; Bartolomeg nge toliko plasst, ale y swu wlastnu kožu w rukach tyranuw zanechal (MK 18. st) zahynul násilnou smrťou; toliko koža a kosti gest (KS 1763) veľmi chudý; (deti) pod kožu se wam smeju (MiK 18. st) potajomky; obawal se o kozu swogu (MK 18. st) o život; chudobnych lidy dobre z kože neoderu (WS 18. st) pripravia ich o všetok majetok; královi cins dat mosíš, bys ho mal v sebe pod koži s nosem vyrážati (ASL 18. st) bez ohľadu, kde ho zoženieš
2. stiahnutá koža zvierat, kožušina: (v pavúzke) nicz neni nez kuoze a drewo (ŽK 1473); koža vmrlčia krawska (LIETAVA 1612) zo zdochnutého zvieraťa; kože na buben (s. l. 1686); stolica s kozu obtahnuta (TRENČÍN 1713)
F. geden y druhy kožu za swu mity chtel (JASENO 1674) obaja chceli mať z niečoho čo najväčší osoh; ze žadneho howada dwe kože sa nederu (VRŠATEC 1685) nemožno požadovať nadmieru; baraňi kozu oblečeneho wlka rozeznali pretvarujúceho sa zlého človeka; wybor zemanstwa na wlču kozu widan byl napospas nepriateľom (PP 1734); dobře gest z cuzy kože krpce krágat (MKH 1799) z cudzieho žiť; zadneho polytowanj z owcamy nema, ale y tu kožu by z nich zwlekel, kdybj možne bjlo (CS 18. st) chcel by mať zo všetkého čo najväčší osoh
3. vrchný obal, šupka plodu: hled semena takoweho kupiti, ktere ma na sobie kužj (KORYČANY 1560); duracina persica: tvrde kuže breskyne (LD 18. st); kožný [-ní] príd k 1: wlhkost (tela) skrz kožnj prúduchy wyhnána býti měla (TiS 1788); -ečka, -ička, kožtička [-ti-, -či-] dem expr k 1, 2, 3: na ffutrowany czizem kossticek ssest (SOBLAHOV 1651); (plody) oblup od sskrupiniek aneb kossčičiek; war, pokudž se urobi čerwena kossčička (RT 17. st) povlak; tri kožečki na hrdla (ŽILINA 1719); kuracjho žaludka wnjtrnj kosstičky (HT 1760); tula: kuzicka (ML 1779)
L. massytá kúžečka po porodu rostahuge luno matky (ZK 1777) placenta; dostawagú na oči ssediwu aneb bilu kožtičku (VOv 1779) povlak, zákal; kosstycku (na slivkách) rosdrap (TK 18. st); cuticula, pellicula: kožčička (DSL 18. st); cuticula: kožka, kožička (PD 18. st)


kôža p. koža


kožčička, kožečka p. koža


kožička p. koža


kožný p. koža


kožtička p. koža

Koza Koza Koža_1 Koža Koža_2 Koža Koža_3 Koža
koza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) koza
G (bez) kozy
D (ku) koze
A (vidím) kozu
L (o) koze
I (s) kozou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kozy
G (bez) kôz
D (ku) kozám
A (vidím) kozy
L (o) kozách
I (s) kozami

koža
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) koža
G (bez) kože
D (ku) koži
A (vidím) kožu
L (o) koži
I (s) kožou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kože
G (bez) koží
D (ku) kožiam
A (vidím) kože
L (o) kožiach
I (s) kožami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KOZA-DOBIŠOVÁ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŽEMBEROVCE, okr. LEVICE – 1×;

Priezvisko KOZA-DOBIŠ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
DUDINCE, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 1×;
LIŠOV, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 1×;

Priezvisko KOZA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 284×, celkový počet lokalít: 69, najčastejšie výskyty v lokalitách:
OŠČADNICA, okr. ČADCA – 45×;
DIVÍN, okr. LUČENEC – 31×;
LOVČICA (obec LOVČICA-TRUBÍN), okr. ŽIAR NAD HRONOM – 21×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 15×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 13×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 9×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
KEŽMAROK, okr. POPRAD (od r. 1996 KEŽMAROK) – 6×;
ŠULEKOVO (obec HLOHOVEC), okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 5×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 5×;
...
Priezvisko KOŽA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 68×, celkový počet lokalít: 25, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 10×;
ZÁSTRANIE (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 5×;
GALANTA, okr. GALANTA – 4×;
HORNÝ VADIČOV, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 4×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 4×;
TRENČIANSKE TEPLICE, okr. TRENČÍN – 4×;
ČEREŇANY, okr. PRIEVIDZA – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 3×;
DOLNÝ VADIČOV, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 3×;
DRIETOMA, okr. TRENČÍN – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako kozy a bravčovinu comme les chèvres, et du porc
a suchá ako vypracovaná koža et sèche comme un cuir tanné
kapsu z lakovanej kože sac de cuir verni
kozu, a počúval som la chèvre et j'ai
kože z ich dobytka cuir de leurs boeufs
líška, keď mečala koza le renard, bêlait la chèvre
mlieko od ich kôz le lait de leurs chèvres
na kozy, ovce, obydlia en chèvres, moutons, demeures
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu