kov -u m. (pevná) lesklá nepriehľadná látka dobre vodiaca teplo a elektrinu: drahé k-y, ľahký k., obrábanie k-ov;
kovový príd.: k. predmet; k. lesk; k. hlas, zvuk jasný, ostrý;
kovovo prísl.: k. znieť
kovový -vá -vé príd.
kovový -vá -vé príd. 1. ▶ urobený, zhotovený z kovu: kovová mreža, platňa, tyč; kovová konštrukcia; kovové tesnenie; kovové ručičky hodín; masívna kovová brána; jemný k. mechanizmus; kovové pochrómované nárazníky; kovové ozubenie kolesa; drobné kovové mince; okuliare v tenkom kovovom ráme; Boli oblečení do ľahkého brnenia a na hlavách mali kovové šišaky. [J. Štiavnický] □ chem. kovové prvky skupina chemických prvkov s rovnakými charakteristickými vlastnosťami, kovy; kovová väzba spojenie tvorené hlavne príťažlivosťou medzi kladnými iónmi a voľnými elektrónmi (elektrónovým mrakom); tech. kovové sklo získavané prudkým ochladením roztaveného kovu al. zliatiny; kovové zliatiny materiály zložené z atómov viacerých kovov al. kovov s nekovmi 2. ▶ charakteristický pre kov; pripomínajúci svojimi vlastnosťami (napr. zvukom, leskom, farbou, tvrdosťou) kov: k. lesk; k. zvuk, hlas; Zakaždým, keď sa s rovnakým kovovým škripotom pohla vchodová brána, pes sa s nádejou zdvihol. [J. Puškáš]
zvučný 1. jasne, výrazne znejúci • znelý • zvonivý: má zvučný, znelý, zvonivý hlas • sýty • plný: ozvali sa sýte, plné tóny • sonórny: sonórny hlas, bas • hlasitý • hlasný (ktorý dobre počuť): hlasný spev • jasný • ostrý • pren. kovový: jasný, kovový smiech
2. príjemne znejúci • ľubozvučný • lahodný: zvučný, ľubozvučný rým; lahodná reč
kovový p. kov
kov, -u m. pevná, lesklá, nepriehľadná, chemicky jednoduchá látka, dobre vodiaca teplo a elektrinu: drahý, farebný, ľahký, ťažký k., obrábanie kovov, kujnosť, ťažnosť kovu; pren. človek z iného kovu inej povahy;
kovový príd.: k-é mince z kovu, k. lesk vysoký, ako na kove; pren. k. zvuk čistý, k. hlas zvučný;
kovovo/-e prísl.: k. znieť (o hlase) čisto, zvučne