kov, -u m. pevná, lesklá, nepriehľadná, chemicky jednoduchá látka, dobre vodiaca teplo a elektrinu: drahý, farebný, ľahký, ťažký k., obrábanie kovov, kujnosť, ťažnosť kovu; pren. človek z iného kovu inej povahy;
kovový príd.: k-é mince z kovu, k. lesk vysoký, ako na kove; pren. k. zvuk čistý, k. hlas zvučný;
kovovo/-e prísl.: k. znieť (o hlase) čisto, zvučne