kov -u m. (pevná) lesklá nepriehľadná látka dobre vodiaca teplo a elektrinu: drahé k-y, ľahký k., obrábanie k-ov;
kovový príd.: k. predmet; k. lesk; k. hlas, zvuk jasný, ostrý;
kovovo prísl.: k. znieť
kov nepriehľadná, obyč. pevná a lesklá, dobre tvárna látka vodiaca teplo a elektrinu • odb. metál: taviť kov, metál; odliatky z kovu, z metálu
kov, -u m. pevná, lesklá, nepriehľadná, chemicky jednoduchá látka, dobre vodiaca teplo a elektrinu: drahý, farebný, ľahký, ťažký k., obrábanie kovov, kujnosť, ťažnosť kovu; pren. človek z iného kovu inej povahy;
kovový príd.: k-é mince z kovu, k. lesk vysoký, ako na kove; pren. k. zvuk čistý, k. hlas zvučný;
kovovo/-e prísl.: k. znieť (o hlase) čisto, zvučne
(jeden) kov; (bez) kovu; (ku) kovu; (vidím) kov; (ó) kov!; (o) kove; (s) kovom;
(tri) kovy; (bez) kovov; (ku) kovom; (vidím) kovy; (ó) kovy!; (o) kovoch; (s) kovmi;