kováč -a m. odborník spracúvajúci kov kovaním al. takto opravujúci kovové predmety; samostatný živnostník;
kováčsky príd.: k-e kladivo;
kováčstvo -a s.
1. kováčsky odbor
2. kováčska dielňa
kováč, -a m. remeselník, ktorý pomocou kladiva a nákovy vyrába al. opravuje kovové predmety, najmä zo železa: k. kuje železo, podkúva koňa; pren. každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) strojcom;
kováčsky príd.: k. majster, k. mech, k-a dielňa, vyhňa, k-e kladivo, k-e remeslo, k-e kliešte;
kováčstvo, -a str. kováčske remeslo;
kováčik1, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. iron.
kováčsky, kováčstvo p. kováč
(jeden) kováčsky; (bez) kováčskeho; (ku) kováčskemu; (vidím) kováčskeho; (ó) kováčsky!; (o) kováčskom; (s) kováčskym;
(štyria) kováčski; (bez) kováčskych; (ku) kováčskym; (vidím) kováčskych; (ó) kováčski!; (o) kováčskych; (s) kováčskymi;
(jeden) kováčsky; (bez) kováčskeho; (ku) kováčskemu; (vidím) kováčsky; (ó) kováčsky!; (o) kováčskom; (s) kováčskym;
(tri) kováčske; (bez) kováčskych; (ku) kováčskym; (vidím) kováčske; (ó) kováčske!; (o) kováčskych; (s) kováčskymi;
(jedna) kováčska; (bez) kováčskej; (ku) kováčskej; (vidím) kováčsku; (ó) kováčska!; (o) kováčskej; (s) kováčskou;
(štyri) kováčske; (bez) kováčskych; (ku) kováčskym; (vidím) kováčske; (ó) kováčske!; (o) kováčskych; (s) kováčskymi;
(jedno) kováčske; (bez) kováčskeho; (ku) kováčskemu; (vidím) kováčske; (ó) kováčske!; (o) kováčskom; (s) kováčskym;