kotva -y -tiev ž.
1. rozvetvený hák na zachytávanie lodí o dno: spustiť k-u; zdvihnúť k-y i fraz. expr. odísť
2. vec podobná kotve, súčasť mechanizmov ap.: k. hodiniek, k. elektromagnetu;
kotvový, kotevný príd.: k-ová reťaz, k-ový navijak; k-né lano kt. upevňuje kotviacu loď;
kotvička -y -čiek ž. zdrob.
kotva -vy kotiev ž.
kotva -vy kotiev ž. 1. lod., námor. ▶ ťažký rozvetvený hák al. bremeno iného tvaru slúžiace na udržanie plavidla na jednom mieste: lodná k.; admirálska k. dvojramenná; pluhová k.; mŕtva k. zariadenie pripomínajúce hríb a pevne držiace v mäkkom dne; manipulácia s kotvou; veľká loď má ťažkú pätnásťtonovú kotvu; k. zavesená na reťazi; spustiť kotvu; zdvihnúť kotvy ↗ i fraz.; pren. Do srdca mu zapustíš kotvu. [A. Bednár] pevne a dlho s ním zostaneš 2. stav., tech. ▶ pomocný konštrukčný prvok, napr. tyč, oceľové lano, využívaný na spájanie stavebných častí, obyč. pri konštrukciách namáhaných najmä ťahom (visuté strechy, mosty) al. pri štíhlych stavbách, ktorých stabilita závisí od zakotvenia: montážne kotvy na plastové okná; upevniť kotvu v navŕtanom otvore 3. eltech. kotva elektrického stroja ▶ časť stroja, v ktorej vzniká (indukuje sa) napätie 4. tech. ▶ súčiastka hodín sprostredkúvajúca pohyb kyvadla (zotrvačníka) a stroja, určená na reguláciu rovnomernosti pohybu stroja: krokové koleso pomocou kotvy riadi pohyby zotrvačníka 5. ▶ predmet tvarom pripomínajúci lodnú kotvu: horolezecká k.; k. lyžiarskeho vleku; A prsty chromej podávali Veronike zlatú roztrhanú retiazku s maličkým srdiečkom, kotvou a krížikom. [J. Johanides] 6. kniž. ▶ záruka bezpečia, nádeje, istota: modlitba je záchranná k. pre veriacich; Zdal sa jej posvätným, bol pre ňu kotvou spásy, nádejou v zúfalstve. [V. Mináč] ◘ fraz. zdvihnúť kotvy odísť ▷ kotvička -ky -čiek ž. zdrob.: bunda s vyšitými kotvičkami na vreckách; horolezec pevne osadil kotvičky v stene; Pripútaný je [balvan] k brehu reťazou a ku dnu kotvičkou. [L. Ťažký]
kolík pozdĺžny žrďovitý predmet s rozličným využitím: stanový kolík • nár. štek [vysl. -t-] (kolík najmä k viničom) • tech. slang. štift; klátik • kotva • tŕň • príchytka (dutá pomôcka na upevňovanie závesných skrutiek do steny)
kotva p. kolík
kotva, -y, -tiev ž.
1. kovový ťažký hák, ktorým sa loď zachycuje na dne vody: spustiť k-y pristáť (o lodi); zdvihnúť k-y vyplávať (o lodi);
pren. symbol nádeje;
2. el. tech. súčiastka stroja, ktorá vyrába prúd: elektromagnetová, kotúčová k.;
3. súčiastka hodín, regulátor rovnomernosti pohybu;
kotvový príd.: k. hák, k-á reťaz;
kotvička, -y, -čiek ž. zdrob.
kotva ž. nov. šikmo do zeme ukotvený, uchytený drôt na upevnenie stĺpa: Teraz volajú drácajlu kotva (Val. Dubová DK)
kotevka, kotevný p. kotva
kotva ž 1. ťažký kovový hák, ktorým sa loď zachytáva na dne vody: harpago: kotwa (AS 1728); plawcy spustiwsse z barky čtyri kotwi (Le 1730); pláwci měli od predku hagowa kotwi aneb mački hagowné roztahowati (KB 1757); uncus: hák, kotwa, kotwica (KS 1763); anchora: na hagove kotva (LD 18. st); pren o nádeji: potessenj i nadegj meli gako kotwu dusse (SP 1696); vipadne-li kotva, miszleni se rozptili (SS 18. st) 2. bot kotvica plávajúca Trapa natans: tribulus: bodláč, kotwa, kotwica (KS 1763); kotevný príd k 1: anchoralis: kotewny, kotwičny (KS 1763); kotevka dem k 1: triboli: kotwi, kotewki zelezné (KS 1763)