kotol -tla L -e mn. -y m.
1. veľká kovová nádoba na varenie (priamo nad ohňom); jej obsah; valcovitá súčasť tech. zariadenia: medený k., vyvárať bielizeň v k-e; k. guláša; parný k., k-y ústredného kúrenia
2. vec, priehlbina ap. podobná kotlu: ľadovcový k.; hud. k-y tympany;
kotolný, kotlový príd.: k. plech; k. kameň usadenina;
kotlík -a m. zdrob.;
kotlíkový príd.: k. guláš
kotlík -ka pl. N -ky, kotlíček -čka pl. N -čky m. zdrob.
kotol -tla L -tle pl. N -tly m. 1. ▶ kovová nádoba s vypuklým dnom, obyč. s uchami, používaná v minulosti na vidieku na varenie a zohrievanie priamo nad ohňom: smaltovaný k.; liatinový k. na vyváranie bielizne; elektrické varné kotly veľké nádoby s nepriamym vykurovaním v stravovacích zariadeniach; postaviť k. s vodou na oheň; variť slivkový lekvár v kotloch; prikladať pod k.; Po väčšej poľovačke sa guľáš varil vo väčšom kotle na dvore. [L. Ballek]; pren. Mali pocit, že sú v kotle, z ktorého niet úniku. [P. Andruška] □ hist. stalingradský kotol obkľúčenie nemeckej armády sovietskymi vojskami pri Stalingrade v zime 1943, jedna z kľúčových operácií druhej svetovej vojny na východnom fronte 2. ▶ vykurovacie zariadenie s uzavretým spaľovacím priestorom: plynový k.; oceľový teplovodný k.; k. na drevo, na pevné palivá; liatinové kotly; elektrárenské kotly; k. ústredného kúrenia; k. na etážové kúrenie; parný k. súčasť parného generátora, v ktorom sa z kvapaliny (obyč. vody) vyrába para; taviaci k. ↗ i fraz.; predaj a oprava priemyselných kotlov; pravidelná kontrola, výmena kotla; prijať strojníka kotlov; ísť naložiť do kotla; Vo mne to vrelo ani v kotle presýtenom parou. [J. Poničan] 3. ▶ priestor, priehlbina ohraničená z troch strán strmými skalnými stenami: k. medzi horami; strmé kotly vápencových Álp □ geol., geogr. ľadovcový kotol kotlovitá priehlbina s príkrymi až zvislými stenami, vytvorená ľadovcami, kar 4. publ. ▶ väčší priestor (štadión, sála) s divákmi, obyč. s búrlivou atmosférou: trnavský, slovanistický futbalový k.; niekoľkotisícový k. explodoval nadšením; Kotol štadióna onemel. [R. Moric] 5. iba pl. kotly hud. ▶ veľký bicí ladený hudobný nástroj s natiahnutou kožou, na ktorom sa bubnuje jednou al. dvoma paličkami, tympany: vo farskom kostole mali okrem organa aj dva medené kotly 6. ▶ prudký krúživý pohyb vody okolo zvislej osi, hlboký vodný vír: vyhnúť sa speneným kotlom; pltníkov ohrozovali kotly; raft hodilo do obrovského kotla divokej rieky ◘ fraz. pivný kotol veľké brucho (od pitia piva); publ. taviaci kotol proces asimilácie, straty sociokultúrnych rozdielov medzi skupinami prisťahovalcov (pôvodne o situácii v Spojených štátoch) ◘ parem. kotol hrniec karhá [a obidva sú čierne] ▷ kotlík -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: hliníkový kempingový k.; uvariť v kotlíku guľáš; Miešal čosi v kotlíku zavesenom na kovovej trojnožke. [I. Kšiňan]; Nad ohniskom čmudí kotlík. [Š. Žáry]; kotlíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr. k 1: Nebol to však hrniec, ale medený kotlíček prikrytý veľkou pokrývkou. [A. Habovštiak]; kotlisko -ka -lísk s., v sg. i m. zvel.: To nie je hrniec, ale kotol, ozrutné kotlisko, ba živý vulkán! [J. Kot]
kotlík, kotlíček p. kotol
kotol, -tla, 6. p. -tle, mn. č. -tly m.
1. väčšia nádoba na varenie a vypuklým dňom, umiestená pri varení priamo nad ohňom: variť, vyvárať v k-e;
2. súčiastka parného stroja, v ktorej sa uvádza voda do varu: parný k.;
3. kotlu podobná vec, prírodný útvar: ľadovcový k.;
4. voj. spôsob obkolesenia nepriateľa: stalingradský k., uzavrieť do k-a;
kotlový i kotolný príd.: k. plech na výrobu kotlov; k. kameň vápenatá usadenina od vody na dne kotla;
kotlík, -a m. zdrob.;
kotlíkový príd.: k. tvar;
kotlíček, -čka m. zdrob. expr.;
kotlisko, -a str. i m. zvel. expr.
kotlík m. 1. csl menší kotol: F kotľíkoh varia ženi ľekvár (Tek. Trsťany LVI); Mav son takí šikovní kotlík a ton som pálev slivki a kadečo (Brestovany TRN); To śe vari f takim kotľiku (Niž. Šebastová PRE) 2. nádoba na ohrievanie vody tvoriaca súčasť šporáka: Ďeťi, doľejťe voďi do kotľíka, ofŕľau̯ bi nán, keť sa klaďie (Pukanec LVI); F kotlíku je fur_tepu̯á voda (Hlboké SEN); S prikľeta tam bul veľiki komin, tam bul kotľik a śe tam topilo, śe voda hrala (Fintice PRE); kotľik na vodu (Šútovo MAR) 3. expr. výmoľ, priehlbina v teréne: Pred dześedz rokami tu bul ľem taki mali kotľik a ňeśka, popaď, jaka tu už veľka voda (Žalobín VRN) 4. železničný rušeň: Čo vlak ťiaha, u ná_zvali ľen kotľík (Šuľa MK); kotlíček m. zdrob. expr. k 1: Na Bzinách vibrau̯ jeden človek kotľíček peňazí f sekaňiskoch (Srňacie DK)
kotlík, kotlíček, kotlíkový p. kotol
kotol [-ol, -ôl, -ál, -el] m veľká medená nádoba na varenie: kotal y giny ried (BOCA 1573); beczky pywne 4, kotuol 1 (BOJNICE 1594); kotel walaski, czo žinticzi ware (ORAVA 1611); lebes: medeni kotel (AS 1728); kotel na lekwaru smazenya (BECKOV 1729) L. chmelničný, pivný, pivovamý, pivovarský k. na varenie piva al. chmeľu: kotal pyowarny (P. ĽUPČA 1585); kottal piwni (MARCELOVÁ 1621); kotel piwowarskj (NOZDRKOVCE 1652); pivovarne kotly (STARHRAD 1652 CM); chmelniczni kotel (TRENČÍN 1652); pod kotal pievarsky ohen podkladati (B. BYSTRICA 1718 CM); pálenčený, pálenícky, pálenový, pálenný, páliaci k. destilačný: kotuol palenj z klobukom y z tunkou (KRUPINA 1689); pgeczká pre kotel paleniczkj (TRENČÍN 1713); kotal palenčsenj (S. ĽUPČA 1731); alembicus: páljcý kotel (FO 1737); palenowy kotel (BELÁ 1773); sukno farbyar w barewnem kotle farbj (KoB 1666) farbiarskom; kotel zwaracsy (JELŠAVA 1679) na vyváranie bielizne;F. kotel hrncowy zawydj (SiN 1678) rovnaký rovnakému; -ný, kotlový príd: retezka kotlowa; železne haki kotelne (ORAVA 1611); kotloweho prachu stluč (LR5 18. st) usadenín z vody; kotlik, kotlíček dem: kotlik czo na brawy vkrop hregiu y z nuosskami (ŽILINA 1574); kotlicžek na nohach y z wrchom (NOZDRKOVCE 1652); kotlyk pro wotki (TRENČÍN 1658) destilačný; geden weliki kotlik (KRUPINA 1691); amula: kotlik na swecenu wodu (NP 17. st); kotlik z wekom (JASENICA 1704); pre tortičzky kotliczkow 12 (M. KAMEŇ 1704) misiek; kotliček pre dogiwo (LEDNICA 1721) šechtár; na wuotky prepaluwanga kotlycsek (s. l. 1737) destilačný; kotlik z trifusom (KRUPINA 1741); kotliček na hasenj ohňa (KS 1763) L. pálený, vodkový k. destilačný: kotlik paleni (P. ĽUPČA 1634); kotlik wodkowy z wrchem (ŽILINA 1666); kotljk walasky (TURANY 1667) na varenie žinčice; w pywoware kotlik chmellowy; kotliczki taborskie vojenské (KRUPINA 1689) F. od k-a/-ov (poplatok) za destilovanie: wiberany od kotlikou taxy (S. ĽUPČA 1730); do porcii od kotljka platiti (PONIKY 1793); kotlíkový príd: klobuky kotlykowe (s. l. 1606); dobre patrily pri pecach a kotlikowych peczkach, zdaliss by nebespečenstwy skrz ohne nebilo; kotlikowe kozuby (KLÁŠTOR p. Z. 1725; 1733)