kotúč -a m.
1. pravidelný okrúhly útvar; vec takej podoby al. niečo zvinuté do takejto podoby: brúsny k.; k. syra, slnečný k.; k. papiera, filmu, drôtu
2. oblak, kúdol: k-e dymu;
kotúčový príd. k 1: k-á píla okružná; k. papier
kotúčový -vá -vé príd.
kotúčový -vá -vé príd. 1. ▶ pripomínajúci kotúč1, pravidelne okrúhly: k. tvar pravekých medúz; k. papier zvinutý do kotúča; Myšlienky dostávajú bielu farbu, podobu kotúčových chuchvalcov. [L. Ťažký] 2. tech. ▶ skladajúci sa z kotúčov1, predmetov pravidelného okrúhleho tvaru: kotúčové brzdy; kotúčová brúska; kotúčová píla ktorej rezným nástrojom je pílový kotúč s naostrenými roztvorenými zubami, neodb. cirkulár □ kotúčový magnetofón zariadenie na prehrávanie zvuku z magnetickej pásky navinutej na kotúči
okružný tvoriaci kruh; pozostávajúci z kruhu: okružná jazda • kotúčový (o píle): okružná, kotúčová píla
p. aj obežný
kotúč, -a m.
1. okrúhla, kruhová doska al. vec takej podoby: kovový, drevený k.; k. mesiaca, slnečný k.;
2. valec otáčajúci sa na hriadeli: hnací k.;
3. niečo zvinuté do valca: k. linolea, papiera, filmu, drôtu;
4. chumeľ, chumáč, oblak: k. dymu, prachu, k. svetla;
kotúčový príd. majúci podobu kotúča: tech. k. brús, k-é nože, pilníky;
kotúčik, -a m. zdrob.;
kotúčikový príd.