kosť -i ž. tvrdá oporná časť tela stavovcov: ramenná, hrudná k.; chrbtová k. chrbtica; špiková k., obhrýzať k-i;
pren. hovor. expr. to je k.! pekná žen. postava
● je (iba) k. a koža veľmi chudý; zmrznúť na k. úplne; (človek) z → mäsa a k-í; dobrák od k-i veľký; mať → pevnú chrbtovú k.; expr. povystierať, rozhýbať si (staré) k-i vystrieť sa, rozhýbať sa; zjemn. zložiť k-i umrieť;
kosťový, kostný príd.: k-ná dreň; k-ná, k-ová tuberkulóza; k-ná múčka z kostí;
kostička -y -čiek, kôstka1 -y -tok ž. zdrob.: rybia k.;
kôstočka1 -y -čiek ž. zdrob. expr.
kosť -ti -tí ž.
kosť -ti -tí ž. 1. ▶ pevné tvrdé tkanivo tvoriace základnú opornú časť tela stavovcov: ramenná, stehnová k.; dlhé, krátke, ploché kosti; široké lícne kosti; obrovské mamutie kosti; stavba kosti; rednutie, mäknutie kostí; zápal kostí a kĺbov; zlomiť si kľúčnu k.; bolia ho všetky kosti celé telo; stisol ju, až jej kosti zaprašťali al. neos. až jej v kostiach zaprašťalo veľmi silno ju objal 2. ▶ toto tkanivo (zvierat) spolu s mäsom upravené ako potravinársky výrobok a určené na konzumovanie: hovädzie, bravčové kosti; vývar z kostí; oberať mäso z kostí; obhrýzať kosti; najlepšie je mäso od kosti; v hrdle mu uviazla rybia k.; pren. dobrá k. pre bulvár vzrušujúca téma vyvolávajúca senzáciu □ špiková kosť dutá kosť s tukovým tkanivom kostnej drene, ktoré sa po uvarení môže konzumovať; rybia kosť látkový vzor, ktorý tvoria pásiky dvoch farieb uložené na spôsob ihličia, lomený keper 3. hovor. expr. ▶ príťažlivé dievča al. príťažlivá mladá žena, obyč. s peknou postavou; syn. kostra: Zuzana bola skvelá k. na chodenie; Je to dobrá kosť. [Ľ. Feldek]; Je z nej betálna kosť, zoznámim ťa s ňou. [P. Glocko] ◘ fraz. drží to ako prasa kosť narába s tým nešikovne, nevie s tým (obyč. s nástrojom) pracovať; hodiť niekomu niečo ako psovi kosť ponúknuť, dať niekomu niečo ako zvyšok, nedôstojne; robí, až mu kosti praštia veľmi sa namáha, tvrdo pracuje; [byť premrznutý, urazený] [až] do špiku kostí (prežívať určitý negatívny stav) v najvyššej možnej miere, úplne, celkom; byť chrbtovou kosťou niečoho byť hlavnou, podstatnou zložkou nejakého celku; byť iba/len kosť a koža al. byť vychudnutý na kosť byť veľmi chudý; cítiť v kostiach niečo mať predtuchu; človek z mäsa a kostí a) kto má porozumenie pre iných ľudí b) kto má ľudské slabosti; dobrák od kosti veľmi dobrý človek; dolámem ti [všetky] kosti! vyhrážanie sa bitkou; expr. hrkajú mu kosti al. hrká kosťami je veľmi chudý; bibl. kosť z jeho kostí prvá žena, Eva; mať/nemať chrbtovú kosť mať, nemať pevný charakter; mať v bruchu kosti byť neohybný; nemať v bruchu kosti byť veľmi ohybný; žart. natiahnuť si/povystierať si/rozhýbať si kosti precvičiť si telo, rozhýbať sa; od [špiku] kostí od základu, rodený; ponaprávať niekomu kosti zbiť, nabiť niekoho; premoknúť na kosť/do kosti byť celkom mokrý od dažďa; premrznúť na kosť/do kosti byť celkom skrehnutý od zimy, chladu; stvrdnúť/zmrznúť na kosť byť úplne zamrznutý al. zmrazený; vyhrievať si [staré] kosti zohrievať sa; zjemn. zložiť [niekde] [svoje] kosti umrieť ◘ parem. jazyk nemá kosti, ale kosti láme slovami možno ublížiť ▷ kostička -ky -čiek, zried. kôstka1 -ky -tok ž. zdrob.: sluchové kostičky stredného ucha; zlomená kostička na chodidle; vyberať rybie kostičky; obhrýzať kuracie kostičky; Tak ho stisol, až v ňom kôstky zaprašťali. rtri; [D. Tatarka]; expr. tá malá, čierna, to je k.! rtri; pekné dievča; kôstočka1 -ky -čiek ž. zdrob. expr.: vtáčie kôstočky; kostisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: kostiská uhynutých zvierat; Na stole neboli nijaké pečené kúsky, iba škaredé kostiská. ▹ [A. Habovštiak]; expr. vysoká blondína, namojdušu krásavica, kostisko [Š. Čepček]
dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievka • expr.: dievčica • dievčina • devucha: švárna dievčica, dievčina, devucha • expr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žaba • žabka • žabec • žabča • žubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíška • hovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: deva • devica • hypok. devuška (Tajovský) • zastaráv. panenka • zastar. panna • slang.: baba • babka: baby, babky z našej triedy • slang.: pipka • kosť • cipka: fajn pipka • subšt. kočka
2. p. milá 3. p. žena 1
kosť 1. pevné tkanivo slúžiace ako nosná časť tela stavovcov al. ako ochranný kryt dôležitých orgánov • expr. koštiaľ: ohrýzať kosti, koštiale
2. p. dievča 1
opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podpora • podpera: drevená opora, podpora, podpera stropu
2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podpora • pomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomoc • posila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posila • kniž. záštita • publ. bašta • pren.: pilier • stĺp: duchovný pilier, stĺp hnutia • pren.: kameň • záchytný bod • chrbtová kosť
slonovina žltkastá tvrdá látka zo sloních klov • slonová kosť • odb. ebur
kosť, -ti ž. najtvrdšia oporná súčiastka tela vyšších stavovcov, na ktorej sa držia svaly: ľudská k.; chrbtová, lakťová, lícna, ramenná, kľúčna k.; rybia k.; slonová k. z klov, cenná surovina, používa sa na výrobu ozdobných predmetov; mäknutie k-í choroba
● je len k. a koža veľmi chudý; premoknúť, premrznúť až do k-i celkom; stvrdnúť na k. veľmi; zmrznúť na k. stuhnúť od mrazu; hovor.: figliar od k-i veľký; skazený až do špiku k-í veľmi, celkom; má slabú chrbtovú k. nemá pevný charakter; lit. postava z mäsa a k-í životná, realistická (v románe); arch. k. z jeho k-i jeho dieťa; žart. natiahnuť, vystrieť k-i telo; zhýbať (staré) k-i telo; Hriechy mladosti kára boh na staré kosti (prísl.) za hriechy spáchané v mladosti sa pyká v starobe; zložiť k-i umrieť; byť pochovaný;
kostný i kosťový príd.: k-á tuberkulóza, k-á dreň; k-á múčka z rozomletých kostí;
kostička, -y, -čiek i kôstka1, -y, -tok ž. drob.
kosť ž. 1. csl tvrdá oporná časť tela stavovcov: Potom ťie kosťi pozberau̯ do obrusa a doňiesou̯ domov (Devičie KRU); O_toho (kŕmneho vápna) im kosťi mocňeju (Čelovce MK); Bolí me ot samé košči (Kameňany REV); To chodziéval handrál na vozíku a vikrikuval: Handri, kosci, staré zelezo! (Brestovany TRN); Na kostách je najchutnéjšé masso (Radošina NIT); Po obedze dostal pes šicke kosci, ta mal hoscinu (Geraltov SAB); Tak śe dokaľičil, že až mu kosc stirčela z ruki (Dl. Lúka BAR) L. chrumková koss (Kolárovice BYT) - chrupavka; špiková kosť (Veličná DK, Zborov n. Bystr. KNM) - dreňou vyplnená dutá kosť; kúbová kosc (Dol. Moštenec PB) - zhybová, spojovacia kosť; chrptová kos (Šuľa MK), chrbetná kosť (Nitr. Hrádok NZ), pátrová košč (Ploské REV) - chrbtica; maznavá kosť (Šurany NZ) - holenná kosť na nohe; ščípať kosťi (Nitr. Hrádok NZ), lámať f kosťách (Muráň REV), lúpat koscách (Lovčice TRN) - prejavovať sa reumatickými bolesťami F. tvrduo ako kosť (Žaškov DK) - veľmi tvrdé; vichudol na kosc (Kotešová BYT) - veľmi schudol; je len kozď a koža (Bodorová MAR), kozdz a skura (Ratvaj SAB), už ľem skura a kojs (M. Zalužice MCH; Sobrance) - veľmi chudý, biedny; zmokľi do kosťi (Mošovce MAR) - úplne premokli; namasťiť kosťi (Rim. Píla RS) - zbiť; má v bruse kosci (Bošáca TRČ) - nerád sa zohýba; chlop hrubej kosci (Hubošovce SAB) - kostnatý, mocný; chlape_cenkej kosci (Sobrance) - štíhly; držať sa ešťe f kosťiach (Mošovce MAR) - nestrácať ešte silu, dobre sa ešte cítiť; cigáňiď do kosťi (Bobrovec LM) - veľmi klamať; huncúd ot kosti (Lukáčovce HLO) - veľký šibal; ot kosťi múdri (Slov. Pravno MAR) - veľmi prefíkaný; na staré kosti (Lukáčovce HLO) - v starobe; kosťe zložiť (Revúca) - zahynúť, umrieť; prišél k tomu jako pes ke kosci (Bošáca TRČ) - náhodne, ľahko niečo dosiahol 2. zried. tvrdý, hrčovitý al. rohovitý výrastok na živom organizme i na strome: Stateg muože maď mrtvú kosť, ftedi je zle, najlepšie ho zarezať (Brezovica TRS); Na vistretého sa nesmelo nakúkad prez okno, lebo že bi zvedavému naróstla mrtvá kost (Malženice HLO); Najma staršé kone mávali na noháh mrtvé kosci, také paznochti (Brestovany TRN) 3. sed., obuv. kostený nástroj na spracúvanie kože a opracúvanie kožených výrobkov: kost (Myjava; Zavar TRN)
kostný p. kosť
kosťový p. kosť
kosť ž 1. tvrdá nosná súčasť tela stavovcov: prach s kostj czloweczich (SKALICA 1638); wimalowany člowek w samjch kostech swich (s. l. 1654) kostra; (paličkového korenia) koren zlamane kosty swaluge (HL 17. st); sedlo bez kosty (B. BYSTRICA 1704) bez vystuženia; dusse smútná wysussuge kósti (KB 1757); os: kost, kostka; reponere ossa in sedem suam: wytknúté kosti na mjsto položiti (KS 1763); geho swaté kosti do Rjma se dostali (ST 1797) L. chrbtová, chrbetná k. chrbtica: chrbetna kost (RT 17. st); spina: chrbetowa kost (NP 17. st); s chrbtoweg kosty (mŕtveho) had sa ulahne (SKá 18. st); os sessibuli: bedrowa kost; os pectoris: prsny kost (OP 1685); w križoweg kosti (RT 17. st); dwe krížne kosti (BATIZOVCE 1754); parolene: barkowá kost; metacarpium: kost dlaňowá; tibia: kost holeňowá; talus: kútkowá kost členok; scoptulum opertum: kost lopatkowá; pterna: kost patowá päta; ingula: kost plecny; coxa: stehnová kost; testus: ryby kost kostica na vystuženie; ischia: úsad w kosťach (KS 1763) med ischias; mezy trtolowau kostj (ZK 1778); x. pren zarmucene su kosti me (PoP 1723-24) som zarmútený; ty od kosti ossemetny posmewači (DuH 1726) veľmi veľký; kamenom až na kost ranu dostal (S. ĽUPČA 1735) veľmi hlboko F. skládám své mladé kosti (ASL 1770-90) zomieram; položá kamen na mé hríšne kosti (ASL 1791) pochovajú ma; len kost a koža zostala na mne (RADVAŇ 1714) som veľmi vychudnutý; ossa et pellis totus est: tolikó koža a kosti gest (KS 1763) veľmi chudý 2. tvrdý al. kosti podobný predmet: polhačžyk s kostmy pekne wykladany (s. l. 1671) intarzovaný slonovinou; gelenyho srdce kost w strance lewe naleza se a z hrubosty krwe w kost stwrzuge se (HL 17. st) farm organická stvrdnutina používaná ako droga; sepie kost (GF 1717) ulita; kost, pecka (AP 1769) kôstka v ovocí L. mŕtva k. med organická stvrdnutina: (liek) polož na mrtwu kost (RT 17. st); scirrhus: zátwrdly otok, mrtwá kost (KS 1763); exostosis: kost mrtwá (TiS 1788); ebur: slonowá kost (ASl 1740) sloní kel, slonovina; -ný, -ový príd k 1: ischia: kostný úsad (KS 1763) med ischias: ryba, gižto kosťowau gmenugj (BH 1798); kôstočka [-ečka] dem k 2: gsau y giné nemoce wčelnj, totižto rohy (:pyssná nemoc:) když gakoby kostečka na čelu wčelám narostne (GO 1792) P. tpn Caschan (Košťany nad Turcom 1323 VSO); x. atpn Mathieg Kostka (v Žiline 1489); Felix Kostka (v P. Ľupči 1540); Joannes Kuostka (v Pružine 1617)