Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst obce priezviská un

kostol -a m. budova na (kresť.) bohoslužby, chrám: barokový k., chodiť do k-a

ticho ako v k-e celkom; expr. → naučím ťa po k-e hvízdať;

kostolný príd.: k-á veža

to nie je s k-ým poriadkom, riadom to nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš celkom;

kostolík -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Biely Kostol ‑eho ‑a L ‑om ‑e m.; Bielokostolčan ‑a mn. ‑ia m.; Bielokostolčanka ‑y ‑niek ž.; bielokostolský
kostol ‑a m.; Kostol sv. Alžbety; kostolný; kostolík ‑a m.

Biely Kostol -leho -la L -lom -le m.

obec na západnom Slovensku v Trnavskom okrese západne od Trnavy;

Bielokostolčan, Kostolčan -na pl. N -nia m.;

Bielokostolčanka, Kostolčanka -ky -niek ž.;

bielokostolský, kostolský -ká -ké príd.


kostol -la pl. N -ly m.lat.⟩ 1. ▶ cirkevná (kultová) stavba rôzneho vzhľadu, vnútorného usporiadania i výzdoby, v ktorej sa konajú kresťanské bohoslužby, chrám: farský, kláštorný k.; (rímsko)katolícky, evanjelický k.; jezuitský, dominikánsky k.; gotický, barokový k.; jednoloďový k.; veža, oltár kostola; posviacka, vysvätenie Kostola svätého Štefana; chodiť do kostolai lexikalizované spojenie; kázať v kostole; spoločne spievať a modliť sa v kostole; sobášiť sa v kostole uzavrieť právoplatný cirkevný sobáš; k. je plný ľudí; O polnoci som šiel do kostola na polnočnú omšu. [L. Ťažký]; Teraz musím ísť variť nedeľný obed, lebo žena je v kostole. [I. Kadlečík]chodiť do kostola byť veriacim, zúčastňovať sa (pravidelne) na bohoslužbách
2. hovor. ▶ bohoslužobné obrady v chráme: k. sa začína o desiatej; k. nebude, pán farár ochorel; Po kostole sa Dugovci zastavili u Kožíkov. [Z. Zguriška]
fraz. je tu [ticho] ako v kostole vládne tu ničím nerušený pokoj, je tu veľmi ticho; roboty ako na kostole veľké množstvo práce; uctiť si niekoho ako psa v kostole vyhnať niekoho; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať ako treba, ako sa patrí ◘ parem. žart. buď Bohu chvála: kostol zhorel a krčma zostala
kostolík -ka pl. N -ky m. zdrob.: románsky k.; drevené kostolíkyModrý kostolík secesný Kostol sv. Alžbety v Bratislave nezvyčajný modrou farbou omietky, modrou mozaikou a modroglazovanou strechou; kostolíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: Hodiny na dedinskom kostolíčku odbili štvrť. [J. Johanides]; kostolisko -ka -lísk s., v sg. i m. zvel.: to je ale k.!

kostol sakrálna budova: farský kostolchrám (väčší kostol): gotický chrámdóm (biskupský sídelný kostol): košický dómkatedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrálabazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Rímesvätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňakaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v polizried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé)modlitebnicamodlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží domdom modlitbysvätostánok (Figuli)sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešitadžamija (mohamedánsky kostol)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kostol, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. budova, v ktorej sa odbavujú bohoslužby, chrám: gotický, barokový, katolícky, evanjelický k.; ísť, chodiť do k-a na bohoslužby

ticho ako v k-e veľmi, celkom; žart. ja ťa naučím po kostole hvízdať naučím ťa poriadku;

kostolný príd.: k-á veža, k-é hodiny na kostole; k-é rúcha používané v kostole a pri bohoslužbách

hovor. to nie je s k-ým riadom, poriadkom čosi nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš veľmi, celkom;

kostolík, -a m. zdrob.;

kostolíček, -čka m. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

kostol podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) kostol; (bez) kostola; (ku) kostolu; (vidím) kostol; (o) kostole; (s) kostolom;

(tri) kostoly; (bez) kostolov; (ku) kostolom; (vidím) kostoly; (o) kostoloch; (s) kostolmi;

Kostol Kostol
kostol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kostol
G (bez) kostola
D (ku) kostolu
A (vidím) kostol
L (o) kostole
I (s) kostolom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) kostoly
G (bez) kostolov
D (ku) kostolom
A (vidím) kostoly
L (o) kostoloch
I (s) kostolmi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
104 Biely Kostol TT/TA bratisl. 19741992 pričl. k o. Trnava.
1773 Albanus, Fejer-Egyház, Weisz-Kirchen, Bily Kostol, 1786 Albanus, Weißkirchen, Fehéregyhás, Bíly Kostel, 1808 Fejéregyháza, Weißkirchen, Biely Kostel, Bílý Kostel, 18631907 Fehéregyház, 1913 Pozsonyfehéregyház, 1920 Biele Kostoly, Bielý Kostol, 19271973, 1993– Biely Kostol
Kostol p. Biely Kostol

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci BIELY KOSTOL (okr. TRNAVA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DOBROVODSKÁ 17×; DOBROVODSKÝ 13×; ADÁMEK 12×; KLOKNEROVÁ 11×; KLOKNER 10×; ADÁMKOVÁ 10×; JANEČEK 9×; HOLOVIČOVÁ 9×; NOVÁKOVÁ 9×; DZUREK 9×; ADAMČÍKOVÁ 9×; DANIŠOVIČOVÁ 8×; JAKABOVIČOVÁ 8×; PAVLÍK 8×; SCHIFFER 8×; ADAMČÍK 8×; KRAJČOVIČ 7×; DOMORÁKOVÁ 7×; PAVLÍKOVÁ 7×; HORNÁČKOVÁ 7×; JAKABOVIČ 7×; DANIŠOVIČ 7×; GAŽOVIČOVÁ 7×; SEMANKO 7×; ŠTEFANIČKA 7×; HORNÁČEK 6×; ŠKROVANOVÁ 6×; PODSTRELENÁ 6×; NOVÁK 6×; TRNÍK 6×; SCHIFFEROVÁ 6×; DZÍBELA 6×; GAŽO 6×; UHLÁR 6×; ŠKROVAN 6×; HORVÁTH 6×; RYBÁROVÁ 6×; ŠTEFANIČKOVÁ 6×; JANEČKOVÁ 6×; PITEKOVÁ 5×; PASTVOVÁ 5×; GAŽOVIČ 5×; CUNINKOVÁ 5×; PASTVA 5×; ZVOLENSKÁ 5×; GALEKOVÁ 5×; DZUREKOVÁ 5×; SKREŽINA 5×; BUKVAJOVÁ 5×; BARANOVÁ 5×; TRNÍKOVÁ 5×; KOSÁKOVÁ 5×; DOMORÁK 5×; BUKVAJ 5×; POLÁKOVÁ 5×; SKÁCELOVÁ 5×; HOLOVIČ 5×; KOSÁK 5×; LENIVÁ 5×; PODSTRELENÝ 4×; BARČÁK 4×; KOZMELOVÁ 4×; OŠUSTOVÁ 4×; ŠTEFANOVIČ 4×; KOLÁRIKOVÁ 4×; VOLEK 4×; ŠURKALA 4×; BABINCOVÁ 4×; MRVOVÁ 4×; KRAJČOVIČOVÁ 4×; MRVA 4×; SEMANKOVÁ 4×; LEHOTA 4×; ŠÚRIKOVÁ 4×; MAJERNÍKOVÁ 4×; HALAŠOVÁ 4×; HALAŠA 4×; PAVLÁKOVÁ 4×; REZBÁRIKOVÁ 4×; TIŽINÁKOVÁ 4×; PASTOREK 4×; LEHOTSKÝ 4×; VYSKOČ 4×; PITEK 4×; ŠTEFÁKOVÁ 4×; TROJAK 4×; KOLENO 3×; GALBA 3×; MAŤAŠE 3×; KUZMOVÁ 3×; STANISLAVSKÁ 3×; BACHRATÁ 3×; SELIČ 3×; FILIPOVIČ 3×; TUROŇ 3×; MONCMANOVÁ 3×; LEHOTOVÁ 3×; BARAN 3×; ORLICKÁ 3×; SELECKÝ 3×; SELECKÁ 3×; PIROHÁROVÁ 3×; KRIVOŠÍK 3×; ŠČEPÁN 3×; DZÍBELOVÁ 3×; TIŽINÁK 3×; STANKO 3×; FILO 3×; ŽÁK 3×; NOVOCKÝ 3×; GAJDOŠÍK 3×; MAJERNÍK 3×; KOPÁSEK 3×; CABADAJOVÁ 3×; ONDRÁŠKOVÁ 3×; BARTEKOVÁ 3×; ČAPEĽOVÁ 3×; RÁBEK 3×; ZVOLENSKÝ 3×; DANIŠOVÁ 3×; ILAVSKÁ 3×; BULÁK 3×; ŠTRBÍKOVÁ 3×; BORBÁŠ 3×; ŠURKALOVÁ 3×; GALEK 3×; BUKVAY 3×; REZBÁRIK 3×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum KOSTOL v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
BŽANY; SNAKOV
Urbanonymum REF. KOSTOL v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ĎURKOV

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor