Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst obce priezviská un

kostol -a m. budova na (kresť.) bohoslužby, chrám: barokový k., chodiť do k-a

ticho ako v k-e celkom; expr. → naučím ťa po k-e hvízdať;

kostolný príd.: k-á veža

to nie je s k-ým poriadkom, riadom to nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš celkom;

kostolík -a m. zdrob.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Biely Kostol ‑eho ‑a L ‑om ‑e m.; Bielokostolčan ‑a mn. ‑ia m.; Bielokostolčanka ‑y ‑niek ž.; bielokostolský
kostol ‑a m.; Kostol sv. Alžbety; kostolný; kostolík ‑a m.

kostol -la L -le pl. N -ly m.

Biely Kostol -leho -la L -lom -le m.

obec na západnom Slovensku v Trnavskom okrese západne od Trnavy;

Bielokostolčan, Kostolčan -na pl. N -nia m.;

Bielokostolčanka, Kostolčanka -ky -niek ž.;

bielokostolský, kostolský -ká -ké príd.


kostol -la pl. N -ly m.lat.⟩ 1. ▶ cirkevná (kultová) stavba rôzneho vzhľadu, vnútorného usporiadania i výzdoby, v ktorej sa konajú kresťanské bohoslužby, chrám: farský, kláštorný k.; (rímsko)katolícky, evanjelický k.; jezuitský, dominikánsky k.; gotický, barokový k.; jednoloďový k.; veža, oltár kostola; posviacka, vysvätenie Kostola svätého Štefana; chodiť do kostolai lexikalizované spojenie; kázať v kostole; spoločne spievať a modliť sa v kostole; sobášiť sa v kostole uzavrieť právoplatný cirkevný sobáš; k. je plný ľudí; O polnoci som šiel do kostola na polnočnú omšu. [L. Ťažký]; Teraz musím ísť variť nedeľný obed, lebo žena je v kostole. [I. Kadlečík]chodiť do kostola byť veriacim, zúčastňovať sa (pravidelne) na bohoslužbách
2. hovor. ▶ bohoslužobné obrady v chráme: k. sa začína o desiatej; k. nebude, pán farár ochorel; Po kostole sa Dugovci zastavili u Kožíkov. [Z. Zguriška]
fraz. je tu [ticho] ako v kostole vládne tu ničím nerušený pokoj, je tu veľmi ticho; roboty ako na kostole veľké množstvo práce; uctiť si niekoho ako psa v kostole vyhnať niekoho; expr. ja ťa naučím po kostole hvízdať! naučím ťa poriadku, disciplíne, naučím ťa správať sa al. konať ako treba, ako sa patrí ◘ parem. žart. buď Bohu chvála: kostol zhorel a krčma zostala
kostolík -ka pl. N -ky m. zdrob.: románsky k.; drevené kostolíkyModrý kostolík secesný Kostol sv. Alžbety v Bratislave nezvyčajný modrou farbou omietky, modrou mozaikou a modroglazovanou strechou; kostolíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: Hodiny na dedinskom kostolíčku odbili štvrť. [J. Johanides]; kostolisko -ka -lísk s., v sg. i m. zvel.: to je ale k.!

-l/6844136±8029 2.62: substantíva m. neživ. N+A sg. 354662→352206
+1807
−1427
rozdiel/30457 zmysel/21411 l/19636 podiel/16425 stôl/14711 titul/12538 futbal/11500 materiál/10596 štýl/8507 model/6991 kostol/6657 hotel/6198 festival/6060 vrchol/6032 potenciál/5832 alkohol/5020
+99
−101
symbol/4872 mobil/4647 účel/4476 Izrael/4358 signál/4352 priemysel/4183 duel/4147 kapitál/3452→3503
+16
−17
mail/3364 areál/2987
+73
−78
(459/122746)

-ol/1311531±1995 4.35: substantíva m. neživ. N+A sg. 38406→37717
+511
−389
kostol/6657 vrchol/6032 alkohol/5020
+99
−101
symbol/4872 popol/1893 uhol/1547→1598
+168
−48
protokol/1528 Liverpool/1146 kotol/1123 uzol/1080 monopol/965 Neapol/661 mol/1322→606
+235
−240
(67/4536)

kostol sakrálna budova: farský kostolchrám (väčší kostol): gotický chrámdóm (biskupský sídelný kostol): košický dómkatedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrálabazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Rímesvätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňakaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v polizried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé)modlitebnicamodlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží domdom modlitbysvätostánok (Figuli)sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešitadžamija (mohamedánsky kostol)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kostol, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. budova, v ktorej sa odbavujú bohoslužby, chrám: gotický, barokový, katolícky, evanjelický k.; ísť, chodiť do k-a na bohoslužby

ticho ako v k-e veľmi, celkom; žart. ja ťa naučím po kostole hvízdať naučím ťa poriadku;

kostolný príd.: k-á veža, k-é hodiny na kostole; k-é rúcha používané v kostole a pri bohoslužbách

hovor. to nie je s k-ým riadom, poriadkom čosi nie je v poriadku; chudobný ako k-á myš veľmi, celkom;

kostolík, -a m. zdrob.;

kostolíček, -čka m. zdrob. expr.

kostel p. kostol


kostiel p. kostol


kostol m. (kostuol, kostel, kostiel)
1. csl obyčajne výstavná budova na bohoslužby, chrám: To bívala pre_tím ďeďina rozďelená vždi napoli - ot kostola hore aľebo dolu (Detva ZVO); To uš pret kostelom bola zejdená celá dzedzina, uš čakali, že jaká bude tá nevesta (Kostolné MYJ); Jag zme s koscela višľi, zme čižmi zobuľi a bose išľi domu (Kokšov-Bakša KOŠ); do kostela choďiť (Chocholná TRČ); židouski koscel (Sečovce TRB)
L. schodiť sa do kostola (Detva ZVO) - prichádzať aj z okolitých osád; tak sä (dieťa) neslo do kostola (Žaškov DK) - na krst; ďieťatko doňiesť s kostola (Lešť MK) - z krstu
F. roboti ako na kostoľe (Žaškov DK) - veľmi veľa roboty; pristrojiť sa jag do kosťela (Rim. Píla RS) - vyparádiť sa; cicho jak kostole (Brestovany TRN) - veľmi ticho; čo idéž do kostela?! (Bošáca TRČ) - zatváraj dvere!; choďia s kostola do kostola (Kláštor p. Zniev. MAR) - sú veľmi pobožní; já ťa naučím po kostole hvízdať! (Hlboké SEN) - urobím s tebou poriadok; pes aj kostele zostaňe psom (Bošáca TRČ) - ničomník je ničomníkom všade; bachóv sa čerd o kostol! (Bučany HLO) - ničomník urobil raz aj niečo dobré
2. miest. strsl, vsl bohoslužby: V ňeďeľu bou̯ kostuol doobeda (Devičie KRU); Príďe kňaz, buďe u nás kosťieu̯ (Kociha RS); Po kosceľe zme śe zešľi (Niž. Šebastová PRE)


kostrubatý p. kostol


kostuol p. kostol

koscel p. kostol


kostal p. kostol


kostel p. kostol


kostol [-ol, -ôl, -(i)el, -al, -cel] m lat
1. budova na bohoslužby, chrám: patronowy tochto kostola (SPIŠ 1480); kostal krestiansky (BAg 1585); zazwonj se do kostola (ŠTÍTNIK 1610) pred bohoslužbami; do kostiela k službam božim chodil (VRŠATEC 1683 E); fanum delubrum: pohansky kostel (NP 17. st); kostel farni (PREŠOV 1700); v kosztzelye (DŽ 1752);
x. pren po všedný den dlúho spíme, kostol s rektorom, s kaplánom odbavíme (PV 1793-96) bohoslužby
L. s chramu mosseu, to gest kostel turecky učinil (KrP 1760) mešitu; synagoga: starého zákona kostel (KS 1763)
F. což se blyští, ne všecko bývá zlato, tak i pri kostele ne pri každém svato (RL 1642) nie je všetko tak, ako sa navonok ukazuje; naučja ťe w kostole hwjzdat poslúchať, byť disciplinovaným; ostatnj w kostele bywa, co pod zwonicu messkawa (SiN 1678) kto býva najbližšie, chodieva neskoro; neni toho kostola, co bi diabel pri nem nemal kaplički (MS 1758) niet dobra bez zla; ne každy ten swaty bywa, kdo do kostola chodjwa (Se 18. st) nie je každý taký dobrý, ako sa navonok ukazuje
2. jednotka cirkevnej organizácie, cirkev: penyze magi byti ku kostelu dane (P. ĽUPČA 1535); na kostel poruczim zlatich osemdesat (ŽILINA 1561); na kostel geden war (piva dať) (s. l. 1659)
3. farnosť: wšem rychtarom ffarij a kostola hayskeho (HANDLOVÁ 1573)
4. opevnené priestranstvo okolo kostola: bili sme pred pany na kostole (B. BYSTRICA 1614); piekli chlieb na kostole; robotnikom na kosztuol ku pekarom (KRUPINA 1687); w wachsstubnj na kostole (B. BYSTRICA 17. st); -ný [-ný, -ní] príd k 1: kostelni rucha (ŽK 1473) bohoslužobné; vina kostolneho okowy 27 (NEMCE 1585) omšového; o spewu kostelnim neb kurnim (Le 1730); patena: kostelny miska; diaconus: pomocnjk kostelny (KS 1763); bogdan ma običag hniezdo swe na kostelnich wežach klasty (MiK 18. st); k 2: rimsky katolicy začinagu swug kostelny rok prwnu adventnu nedelu (UČ 1781); subst k. m kostolník al. cirk. kurátor: penyze byly dane Mykolassowy Mastyhlawkowy, kostelnemu, pre poprawi kostela (ŽILINA 1590); Gregussa Mlynare, na ten čas kostolneho; to se stalo w pritomnosty Martina Loyssa, Jana Hogneho, kostolnich cyrkwi nassieg turianskeg (TURANY 1635; 1703); geden zlaty fararowy, ssest grossy kostelnemu (PAPRADNO 1768); -ský príd kostolnícky: chcem w tom powolanj kostelskem werny bicz (BARDEJOV 1639-40); -ík, -ček [-ok] dem k 1: k samemu kostelikowy (P. LEHOTA 1641); Nemcy wbehly do kostolyka (P. ĽUPČA 1679); zem za kostolčokem (KRUPINA 1741); poswaczanj kostolika (TOPOĽČANY 1765); -íček dem expr k 1: pri kostoličku (KRUPINA 1690); wessel do kostolicka (MS 1749)
P. tpn villa Custolen, Costelan (Kostoľany 1113 CDSl); V. Kostolna (Kostolné 1392 VSO);
x. atpn Paulum Koztolny (v Sebedraží 1480)

Kostol Kostol
kostol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) kostol
G (bez) kostola
D (ku) kostolu
A (vidím) kostol
L (o) kostole
I (s) kostolom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) kostoly
G (bez) kostolov
D (ku) kostolom
A (vidím) kostoly
L (o) kostoloch
I (s) kostolmi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
104 Biely Kostol TT/TA bratisl. 19741992 pričl. k o. Trnava.
1773 Albanus, Fejer-Egyház, Weisz-Kirchen, Bily Kostol, 1786 Albanus, Weißkirchen, Fehéregyhás, Bíly Kostel, 1808 Fejéregyháza, Weißkirchen, Biely Kostel, Bílý Kostel, 18631907 Fehéregyház, 1913 Pozsonyfehéregyház, 1920 Biele Kostoly, Bielý Kostol, 19271973, 1993– Biely Kostol
Kostol p. Biely Kostol

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci BIELY KOSTOL (okr. TRNAVA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: DOBROVODSKÁ 17×; DOBROVODSKÝ 13×; ADÁMEK 12×; KLOKNEROVÁ 11×; KLOKNER 10×; ADÁMKOVÁ 10×; JANEČEK 9×; HOLOVIČOVÁ 9×; NOVÁKOVÁ 9×; DZUREK 9×; ADAMČÍKOVÁ 9×; DANIŠOVIČOVÁ 8×; JAKABOVIČOVÁ 8×; PAVLÍK 8×; SCHIFFER 8×; ADAMČÍK 8×; KRAJČOVIČ 7×; DOMORÁKOVÁ 7×; PAVLÍKOVÁ 7×; HORNÁČKOVÁ 7×; JAKABOVIČ 7×; DANIŠOVIČ 7×; GAŽOVIČOVÁ 7×; SEMANKO 7×; ŠTEFANIČKA 7×; HORNÁČEK 6×; ŠKROVANOVÁ 6×; PODSTRELENÁ 6×; NOVÁK 6×; TRNÍK 6×; SCHIFFEROVÁ 6×; DZÍBELA 6×; GAŽO 6×; UHLÁR 6×; ŠKROVAN 6×; HORVÁTH 6×; RYBÁROVÁ 6×; ŠTEFANIČKOVÁ 6×; JANEČKOVÁ 6×; PITEKOVÁ 5×; PASTVOVÁ 5×; GAŽOVIČ 5×; CUNINKOVÁ 5×; PASTVA 5×; ZVOLENSKÁ 5×; GALEKOVÁ 5×; DZUREKOVÁ 5×; SKREŽINA 5×; BUKVAJOVÁ 5×; BARANOVÁ 5×; TRNÍKOVÁ 5×; KOSÁKOVÁ 5×; DOMORÁK 5×; BUKVAJ 5×; POLÁKOVÁ 5×; SKÁCELOVÁ 5×; HOLOVIČ 5×; KOSÁK 5×; LENIVÁ 5×; PODSTRELENÝ 4×; BARČÁK 4×; KOZMELOVÁ 4×; OŠUSTOVÁ 4×; ŠTEFANOVIČ 4×; KOLÁRIKOVÁ 4×; VOLEK 4×; ŠURKALA 4×; BABINCOVÁ 4×; MRVOVÁ 4×; KRAJČOVIČOVÁ 4×; MRVA 4×; SEMANKOVÁ 4×; LEHOTA 4×; ŠÚRIKOVÁ 4×; MAJERNÍKOVÁ 4×; HALAŠOVÁ 4×; HALAŠA 4×; PAVLÁKOVÁ 4×; REZBÁRIKOVÁ 4×; TIŽINÁKOVÁ 4×; PASTOREK 4×; LEHOTSKÝ 4×; VYSKOČ 4×; PITEK 4×; ŠTEFÁKOVÁ 4×; TROJAK 4×; KOLENO 3×; GALBA 3×; MAŤAŠE 3×; KUZMOVÁ 3×; STANISLAVSKÁ 3×; BACHRATÁ 3×; SELIČ 3×; FILIPOVIČ 3×; TUROŇ 3×; MONCMANOVÁ 3×; LEHOTOVÁ 3×; BARAN 3×; ORLICKÁ 3×; SELECKÝ 3×; SELECKÁ 3×; PIROHÁROVÁ 3×; KRIVOŠÍK 3×; ŠČEPÁN 3×; DZÍBELOVÁ 3×; TIŽINÁK 3×; STANKO 3×; FILO 3×; ŽÁK 3×; NOVOCKÝ 3×; GAJDOŠÍK 3×; MAJERNÍK 3×; KOPÁSEK 3×; CABADAJOVÁ 3×; ONDRÁŠKOVÁ 3×; BARTEKOVÁ 3×; ČAPEĽOVÁ 3×; RÁBEK 3×; ZVOLENSKÝ 3×; DANIŠOVÁ 3×; ILAVSKÁ 3×; BULÁK 3×; ŠTRBÍKOVÁ 3×; BORBÁŠ 3×; ŠURKALOVÁ 3×; GALEK 3×; BUKVAY 3×; REZBÁRIK 3×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum KOSTOL v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
BŽANY; SNAKOV
Urbanonymum REF. KOSTOL v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ĎURKOV

Zvukové nahrávky niektorých slov

a niekoľko katolíckych kostolov et plusieurs autres églises
katolíckych kostolov, lebo katolíkov autres églises, car les catholiques
kostoly v plameňoch églises sont en flammes
ktorá slúžila ako kostol qui servait d'église
tretej triedy v kostole troisième classe à l'église
v sýrskom katolíckom kostole dans la cathédrale syriaque catholique
zájsť do kostola aller jusqu'à l'église

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu