kosenie -nia -ní s. ▶ oddeľovanie nadzemných častí obilia, trávy a pod. pomocou kosy1, kosačky al. iných mechanizmov; syn. kosba: ručné, mechanické k. obilia; pravidelné k. trávnikov; miestna samospráva má peniaze iba na dve kosenia verejných priestranstiev počas sezóny; Kosenie, presúšanie, hrabanie im trvalo takmer dva týždne. [A. Lauček] ▷ ↗ i kosiť
kosiť -sí -sia kos! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo; čím; ø) ▶ oddeľovať nadzemné časti trávy, obilia a krmovín pomocou kosy1, kosačky al. iných mechanizmov, žať: ručne k.; k. trávu kosačkou; kombajny kosia jačmeň; k. ďatelinu pre zajace; málokto vie k. klasickou kosou; neos. kedy sa začne k.? □ ako sa kosí proti smeru hodinových ručičiek (o zaužívanom poradí, napr. pri rozdávaní kariet)
2. (čo (čím)) ▶ zbavovať niečo porastu, vykášať: k. lúku, záhradu; k. trávnik záhradnou kosačkou; pravidelne k. trávnaté plochy na sídlisku
3. expr. (koho, čo; ø) ▶ hromadne, vo väčšom množstve spôsobovať smrť, pripravovať o život, zabíjať: epidémie v hrozivom počte kosili obyvateľstvo; droga kosí mladých ľudí; guľometná paľba kosila nepriateľa
4. expr. (koho) ▶ spôsobovať vo veľkej miere dočasné vyradenie z aktívnej činnosti: aj hokejistov kosia choroby a zranenia; Chrípka či angína kosila nemilosrdne, takže sme boli vo vcelku komornej zostave. [InZ 2001]
◘ fraz. smrť/zubatá kosila ľudia umierali vo veľkom množstve ◘ parem. jún lúky kosí, Medard vodu nosí
▷ opak. kosievať -va -vajú -val; dok. skosiť, k 1, 2 i ↗ pokosiť