kosievať p. kosiť
kosiť nedok.
1. csl stínať, žať kosou obilie, krmoviny ap.: Prú chlapi ňekosiľi, ľen ženi žaľi kosákom pšenice, raži, jačmeň a ovos kosiľi chlapi (Bystrička MAR); Račej trávu predau̯, abi on ňemuseu̯ kosit (Laskomerské BB); A kod najväčšia horúčos prejšla, pobrali kose a kosili do samej havrane, že kosovisko z rukú ňepusťili (Čelovce MK); Išól som na rolu kosid jatelinu (Ružindol TRN); Po kosákoch kosámi kosid bola novota (Hor. Súča TRČ); Rano som śe vźal do paňskeho sadu kośic (Torysa SAB); To fše ľem chlop kośil a žena odbirala (Dl. Lúka BAR); Ftedi śe začina kośic, jag už (obilie) ma klaski spuśčene (Sokoľ KOŠ)
L. kośidz na źeľeno (Sobrance) - nedozretú úrodu, na rýchle skŕmenie; kosid na celú kosu (Trakovice HLO) - brať riadny rad; kosiď na rádek (Bobrov NÁM), kosiťi na riatke (Čelovce MK), kosit na radi (Lamač BRA), kosidz na pokosaje (Rankovce KOŠ) - kosiť obilie, krmoviny na zem, aby preschli; kosiťi na postať (Šuľa MK), kosit na scenu (Hlboké SEN, Kunov SEN) - na susedné stojace ešte obilie; kosit na odráški (Hlboké SEN), kosid na posádi (Trakovice HLO) - na strnisko, bokom od stojaceho obilia, ďateliny; kosiťi s treťiho (V. Lom MK) - za tretinu kosenej krmoviny; kosiď naspoli (Mur. Dl. Lúka REV), kosiťi spole (V. Lom MK) - za polovicu kosenej krmoviny; kosid za rís (Bučany HLO) - za zrno, príp. i slamu
F. karti sa rozdávajú, jako sa kosí (Brestovany TRN) - sprava doľava; netreba o déšč prosiť, príďe, čín začnú kosiť (Bošáca TRČ) - prší, keď netreba
2. robiť pohyby podobné koseniu (o pavúčích nohách): Ke_ca pavúkovi vitrhnu nohi, tak té potom kosia (Ležiachov MAR)
3. garb. odstraňovať zvyšky mastnoty z kože, kožušiny špeciálnym nástrojom (kosou): Potom sä musia (kože) kosiď na tej kose (Párnica DK); kosievať nedok. opak. k l: Volakedi zme kosievali po horách sená (Tek. Breznica NB); Čez horúčos kosťi ňekosievali (Čelovce MK); Potom po mužovéj smrci mi to humno kosiévav brát (Malženice HLO)
kosiť sa nedok. expr. hádať sa, vadiť sa: Ale sa kosili! (Hlboké SEN)