Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kosiť nedok.

1. záberom kosy oddeľovať (nadzemné časti rastliny): k. trávu, jačmeň, k. od rána;

pren. smrť, epidémia k-í ľudia hromadne umierajú

2. takto zbavovať porastu: k. lúku, medzu, ostredok

kosiť -sí -sia kos! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok.

kosenie -nia -ní s. ▶ oddeľovanie nadzemných častí obilia, trávy a pod. pomocou kosy¹, kosačky al. iných mechanizmov; syn. kosba: ručné, mechanické k. obilia; pravidelné k. trávnikov; miestna samospráva má peniaze iba na dve kosenia verejných priestranstiev počas sezóny; Kosenie, presúšanie, hrabanie im trvalo takmer dva týždne. [A. Lauček] ▷ ↗ i kosiť

kosiť -sí -sia kos! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo; čím; ø) ▶ oddeľovať nadzemné časti trávy, obilia a krmovín pomocou kosy¹, kosačky al. iných mechanizmov, žať: ručne k.; k. trávu kosačkou; kombajny kosia jačmeň; k. ďatelinu pre zajace; málokto vie k. klasickou kosou; neos. kedy sa začne k.? □ ako sa kosí proti smeru hodinových ručičiek (o zaužívanom poradí, napr. pri rozdávaní kariet)
2. (čo (čím)) ▶ zbavovať niečo porastu, vykášať: k. lúku, záhradu; k. trávnik záhradnou kosačkou; pravidelne k. trávnaté plochy na sídlisku
3. expr. (koho, čo; ø) ▶ hromadne, vo väčšom množstve spôsobovať smrť, pripravovať o život, zabíjať: epidémie v hrozivom počte kosili obyvateľstvo; droga kosí mladých ľudí; guľometná paľba kosila nepriateľa
4. expr. (koho) ▶ spôsobovať vo veľkej miere dočasné vyradenie z aktívnej činnosti: aj hokejistov kosia choroby a zranenia; Chrípka či angína kosila nemilosrdne, takže sme boli vo vcelku komornej zostave. [InZ 2001]
◘ fraz. smrť/zubatá kosila ľudia umierali vo veľkom množstve ◘ parem. jún lúky kosí, Medard vodu nosí
▷ opak. kosievať -va -vajú -val; dok. skosiť, k 1, 2 i ↗ pokosiť

kosiť, -í, -ia nedok. (čo i bezpredm.) žať kosou: k. trávu, obilie, k. lúku, k. ručne, strojom; pren. smrť, choroba kosí o hromadnom umieraní ľudí; guľky kosia hromadne usmrcujú;

dok. pokosiť, skosiť

kosievať p. kosiť

kosiť nedok.
1. csl stínať, žať kosou obilie, krmoviny ap.: Prú chlapi ňekosiľi, ľen ženi žaľi kosákom pšenice, raži, jačmeň a ovos kosiľi chlapi (Bystrička MAR); Račej trávu predau̯, abi on ňemuseu̯ kosit (Laskomerské BB); A kod najväčšia horúčos prejšla, pobrali kose a kosili do samej havrane, že kosovisko z rukú ňepusťili (Čelovce MK); Išól som na rolu kosid jatelinu (Ružindol TRN); Po kosákoch kosámi kosid bola novota (Hor. Súča TRČ); Rano som śe vźal do paňskeho sadu kośic (Torysa SAB); To fše ľem chlop kośil a žena odbirala (Dl. Lúka BAR); Ftedi śe začina kośic, jag už (obilie) ma klaski spuśčene (Sokoľ KOŠ)
L. kośidz na źeľeno (Sobrance) - nedozretú úrodu, na rýchle skŕmenie; kosid na celú kosu (Trakovice HLO) - brať riadny rad; kosiď na rádek (Bobrov NÁM), kosiťi na riatke (Čelovce MK), kosit na radi (Lamač BRA), kosidz na pokosaje (Rankovce KOŠ) - kosiť obilie, krmoviny na zem, aby preschli; kosiťi na postať (Šuľa MK), kosit na scenu (Hlboké SEN, Kunov SEN) - na susedné stojace ešte obilie; kosit na odráški (Hlboké SEN), kosid na posádi (Trakovice HLO) - na strnisko, bokom od stojaceho obilia, ďateliny; kosiťi s treťiho (V. Lom MK) - za tretinu kosenej krmoviny; kosiď naspoli (Mur. Dl. Lúka REV), kosiťi spole (V. Lom MK) - za polovicu kosenej krmoviny; kosid za rís (Bučany HLO) - za zrno, príp. i slamu
F. karti sa rozdávajú, jako sa kosí (Brestovany TRN) - sprava doľava; netreba o déšč prosiť, príďe, čín začnú kosiť (Bošáca TRČ) - prší, keď netreba
2. robiť pohyby podobné koseniu (o pavúčích nohách): Ke_ca pavúkovi vitrhnu nohi, tak té potom kosia (Ležiachov MAR)
3. garb. odstraňovať zvyšky mastnoty z kože, kožušiny špeciálnym nástrojom (kosou): Potom sä musia (kože) kosiď na tej kose (Párnica DK); kosievať nedok. opak. k l: Volakedi zme kosievali po horách sená (Tek. Breznica NB); Čez horúčos kosťi ňekosievali (Čelovce MK); Potom po mužovéj smrci mi to humno kosiévav brát (Malženice HLO)

kosiť sa nedok. expr. hádať sa, vadiť sa: Ale sa kosili! (Hlboké SEN)

kosievať, kosievavať, p. kosiť

kosiť ndk žať, zožínať kosou: ktoz trawu kosy (ŽK 1473); orali, kosili a sely (KAĽAMENOVÁ 1571); luky se pocžaly kosity (SKLABIŇA 1610); (jačmeň) ma se kosit za rosj rane (NN 18. st);
x. pren basiliskus swim gedowitim popatrenim wsecko kosi a morduge (SJ 18. st) usmrcuje; kosievať [-iev-, -ív-], kosievavať [-ív-] frekv: luku sme kosywalj (NEMŠOVÁ 1633); s tegže sigoti kosivaval na pana Ostrožiczovu stranu (ILAVA 1668); (Turanci) tež žinaly, kosiewaly yariny y hrabaly (TURANY 1716); seno kosgewat choddjewaly (s. l. 1721); mladza se nekosiewa (OČOVÁ 1770)