kosa -y kôs ž. poľnohosp. nástroj na kosenie obilia a krmovín: naostriť k-u
● trafila, padla k. na kameň stretli sa dvaja neústupčiví;
kosička -y -čiek ž.
1. zdrob. ku kosa
2. trojuholníková šatka nosená na pleciach (pôv. ako súčasť kroja);
kosisko2 -a -sísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
kosa1 kosy kôs ž. 1. ▶ väčší obojručný nástroj na sekanie, stínanie obilia, trávy a pod. v podobe dlhej tenkej oceľovej oblúkovito zahnutej čepele pripevnenej na dlhej drevenej rúčke (obyč. aj s držadlami); oceľová čepeľ ako hlavná súčasť tohto nástroja: tupá, nabrúsená k.; ostrie kosy; nakuť, naklepať kosu; brúsiť kosu osličkou; oháňať sa kosou; kosy cvendžia; Vie do ruky aj kosu chytiť. [I. Kadlečík] vie kosiť; Keď prišlo leto, poberali sa gazdovia s kosami na pleciach hore na lúky. [A. Habovštiak]; Ktosi vykáša jarok pri ceste. Stále šuští kosa. [V. Šikula]; pren. Zvolen si brúsil kosu. [Vč 1989] zvolenské mužstvo bolo odhodlané vyhrať zápas 2. tech. ▶ stroj, zariadenie na vyžínanie trávy pomocou vyžínacej hlavy so strunou al. žacím kotúčom, kosačka: motorová k.; strunová k. 3. ▶ úzky pretiahnutý piesčitý val vytvorený morskými prúdmi na plytkom morskom pobreží: morská k. pri delte Dunaja □ geogr. Kuršská kosa piesočný polostrov v Litve a Rusku (lokalita zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO) ◘ fraz. trafila/padla kosa na kameň a) o spore rovnako neústupčivých ľudí b) objavila sa prekážka; expr. zubatá/kostlivec/tá s kosou ľudová predstava smrtky, smrť ▷ kosička1 -ky -čiek ž. zdrob. k 1: dobrá k.; Hrdzavou kosičkou mu šermuje pred vyplašenými očami. [LT 1998]; zvel. ↗ kosisko1
kosa2 kosy ž. obyč. vo vetnom základe slang. ▶ vyjadruje stav ovzdušia s nízkou teplotou, chladné, studené počasie, chlad, zima: ráno bola riadna, veľká, strašná k.; bŕŕ, to je k.!; stopovať v takej kose sa nedá; Obe [vošli] zasnežené, s líčkami rozkošne vyštípanými od nenormálnej kosy, čo je vonku. [InZ 2007] ▷ kosička2 -ky ž. zdrob. zjemn.: večer bude k., ale musíme vydržať; kosisko2 -ka s., v N a A i ž. zvel.: nechoď von, je k.; leje tu ako z krhly a určite je aj k.
kosa, -y, kôs ž. poľnohospodársky nástroj na kosenie. dlhý zahnutý nôž pripevnený na dlhej rúčke: ostriť k-u, k. cvendží
● ľud. expr. tetka (tá) s kosou smrť; trafila k. na kameň o spore dvoch neústupných ľudí;
kosička1, -y, -čiek ž. zdrob.
(jedna) kosa; (bez) kosy; (ku) kose; (vidím) kosu; (ó) kosa!; (o) kose; (s) kosou;
(tri) kosy; (bez) kôs; (ku) kosám; (vidím) kosy; (ó) kosy!; (o) kosách; (s) kosami;
(jeden) kosý; (bez) kosého; (ku) kosému; (vidím) kosého; (ó) kosý!; (o) kosom; (s) kosým;
(traja) kosí; (bez) kosých; (ku) kosým; (vidím) kosých; (ó) kosí!; (o) kosých; (s) kosými;
(jeden) kosý; (bez) kosého; (ku) kosému; (vidím) kosý; (ó) kosý!; (o) kosom; (s) kosým;
(dva) kosé; (bez) kosých; (ku) kosým; (vidím) kosé; (ó) kosé!; (o) kosých; (s) kosými;
(jedna) kosá; (bez) kosej; (ku) kosej; (vidím) kosú; (ó) kosá!; (o) kosej; (s) kosou;
(tri) kosé; (bez) kosých; (ku) kosým; (vidím) kosé; (ó) kosé!; (o) kosých; (s) kosými;
(jedno) kosé; (bez) kosého; (ku) kosému; (vidím) kosé; (ó) kosé!; (o) kosom; (s) kosým;
(dve) kosé; (bez) kosých; (ku) kosým; (vidím) kosé; (ó) kosé!; (o) kosých; (s) kosými;
(jeden) kôš; (bez) koša; (ku) košu; (vidím) kôš; (ó) kôš!; (o) koši; (s) košom;
(dva) koše; (bez) košov; (ku) košom; (vidím) koše; (ó) koše!; (o) košoch; (s) košmi;