kosa -y kôs ž. poľnohosp. nástroj na kosenie obilia a krmovín: naostriť k-u
● trafila, padla k. na kameň stretli sa dvaja neústupčiví;
kosička -y -čiek ž.
1. zdrob. ku kosa
2. trojuholníková šatka nosená na pleciach (pôv. ako súčasť kroja);
kosisko2 -a -sísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
kosa kosy kôs ž.
kosa1 kosy kôs ž. 1. ▶ väčší obojručný nástroj na sekanie, stínanie obilia, trávy a pod. v podobe dlhej tenkej oceľovej oblúkovito zahnutej čepele pripevnenej na dlhej drevenej rúčke (obyč. aj s držadlami); oceľová čepeľ ako hlavná súčasť tohto nástroja: tupá, nabrúsená k.; ostrie kosy; nakuť, naklepať kosu; brúsiť kosu osličkou; oháňať sa kosou; kosy cvendžia; Vie do ruky aj kosu chytiť. [I. Kadlečík] vie kosiť; Keď prišlo leto, poberali sa gazdovia s kosami na pleciach hore na lúky. [A. Habovštiak]; Ktosi vykáša jarok pri ceste. Stále šuští kosa. [V. Šikula]; pren. Zvolen si brúsil kosu. [Vč 1989] zvolenské mužstvo bolo odhodlané vyhrať zápas 2. tech. ▶ stroj, zariadenie na vyžínanie trávy pomocou vyžínacej hlavy so strunou al. žacím kotúčom, kosačka: motorová k.; strunová k. 3. ▶ úzky pretiahnutý piesčitý val vytvorený morskými prúdmi na plytkom morskom pobreží: morská k. pri delte Dunaja □ geogr. Kuršská kosa piesočný polostrov v Litve a Rusku (lokalita zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO) ◘ fraz. trafila/padla kosa na kameň a) o spore rovnako neústupčivých ľudí b) objavila sa prekážka; expr. zubatá/kostlivec/tá s kosou ľudová predstava smrtky, smrť ▷ kosička1 -ky -čiek ž. zdrob. k 1: dobrá k.; Hrdzavou kosičkou mu šermuje pred vyplašenými očami. [LT 1998]; zvel. ↗ kosisko1
kosa2 kosy ž. obyč. vo vetnom základe slang. ▶ vyjadruje stav ovzdušia s nízkou teplotou, chladné, studené počasie, chlad, zima: ráno bola riadna, veľká, strašná k.; bŕŕ, to je k.!; stopovať v takej kose sa nedá; Obe [vošli] zasnežené, s líčkami rozkošne vyštípanými od nenormálnej kosy, čo je vonku. [InZ 2007] ▷ kosička2 -ky ž. zdrob. zjemn.: večer bude k., ale musíme vydržať; kosisko2 -ka s., v N a A i ž. zvel.: nechoď von, je k.; leje tu ako z krhly a určite je aj k.
kosa, -y, kôs ž. poľnohospodársky nástroj na kosenie. dlhý zahnutý nôž pripevnený na dlhej rúčke: ostriť k-u, k. cvendží
● ľud. expr. tetka (tá) s kosou smrť; trafila k. na kameň o spore dvoch neústupných ľudí;
kosička1, -y, -čiek ž. zdrob.
kosa1 ž. 1. csl hospodárske náradie na kosenie obilia, krmovín vcelku i jeho hlavná kovová súčasť: Chlapi išli zafčasu kosiť, kosima, ňie mašinou (Bzenica NB); Pri koseňí sa veľa ráz ostrí kosa (Lišov KRU); Kod najväčšia horúčos prejšla, pobrali kose a kosili do samej havrane (Čelovce MK); Kosa má krk, chrbet a prut (Stráže n. Myj. SEN); Slapší žnedz necháva za kosu kohútóv (Brestovany TRN); A čo sa nán stalo, ked zme pet-šez rází prešli kosú po lúke (Dol. Súča TRČ); Spadla mi kosa s kośiska (Smižany SNV); U nas fše kośiľi ľem s kosami (Dl. Lúka BAR); Kosa na zarno ma na ručke pripravene hrapki (Rankovce KOŠ) L. zbožna kosa (Hradisko LVO) - na kosenie obilia; trávna kosa (Paludza LM, Jasenová DK) - na krmoviny; nahá kosa (Lipt. Ján LM), holá kosa (Priekopa MAR), hou̯a kosa (Záh. Ves MAL), prostá kosa (Mošovce MAR) - bez hrablice; hrapková kosa (Košťany n. Tur. MAR), hrabeu̯ková kosa (Záh. Ves MAL) - s hrablicou na obilie; kosa za malí, velkí rat (Brestovany TRN) - podľa uhla narazenia na kosisko; kosa na čakan (Šípkové PIE) - nastavená na veľký rad; kuvat kosu (Trakovice HLO), kľapac kosu (Dlhé n. Cir. SNI) - ostriť kladivkom na babke; brúsiť kosu (Kaľamenová MAR), kosu oslou preťiahnuťi (Čelovce MK) - pobrúsiť oslou; kosit na jednu kosu (Dúbravka BRA) - sám, jeden kosec celý deň; kosu ťiahaťi (Čelovce MK) - kosiť; súci pot kosu (Mošovce MAR) - zrelý (o obilí) F. tá s kosó (Šivetice REV) - smrť; trafila kosa na kameň (Rim. Píla RS), trafila kosa na kamen a vištrbila sa (Vaďovce MYJ) - narazili na seba dve rovnako neústupčivé povahy; sťe boli jak kosa na kameň (Svätoplukovo NIT) - neústupčiví voči sebe; čija kosa perša, toho luka širša (Humenné) - kto prv príde, viacej sa mu ujde 2. zastar. dlhý kosier na starom type sečkovice truhly: Na truhle sa potahuvalo s tú kosu a odrezuvala sa tam nastlaná sláma lebo jatelina (Brestovany TRN); Moja mašina - tam bola kosa, slamečka išla a tak sa sečka rezala - sečkovica sa zvala (Riečnica KNM) 3. nov. zariadenie na kosačke, ktoré odtína steblá obilia al. krmovín: Čo sa kose na ňom na mašini brúsá (Semerovo HUR); kosa (Prievidza) 4. garb., kož. dlhý zahnutý nôž na čistenie, opracovanie kože a. s dvoma rukoviatkami: kosa (Prievidza, Brezová p. Brad. MYJ) b. zasadený do drevenej lavice: A keď uš sú takie mäkie (kože), potom sa iďe na kosu (Párnica DK); kosa (Rajec ŽIL, Kys. N. Mesto) 5. úzky pás ľadu ako základ ľadového mosta cez rieku: Už dobre priťahuje, treba nad brot kosu zaťáť, kaďeľ buďeme hnoje voziď na las (Dol. Lehota DK); kosa (Hor. Lehota DK) 6. záhradná rastlina, bot. kosatec (Iris): kosa (Hor. Strháre MK)
kosa2 ž. 1. druh ženského účesu, vrkoč: Ma ona šumne kosi a eščik šumňejše pantľiki (V. Šariš PRE) 2. šatka na krk, príp. aj plecia, kosička: kosa (Teplička n. Váh. ŽIL)
kosa ž 1. nástroj na kosenie: byl dlužen za kosy (P. ĽUPČA 1589); senná anebo tráwnj kosa (DQ 1629); seno kosu zkosene schnie (KoA 17. st); kosy obilnyé (s. l. 1737); (v nedeľu) zakazano gest kossu ostrity (MiK 18. st) L. (obec) dawa gemu do užitku negake kutyky pod kosu suce (OČOVÁ 1759) vhodné na kosenie F. kdy treffy kosa na kamen, dawa nos krew, kamen plamen (SiN 1678) o spore dvoch neústupných ľudí; calvinistowe obracagu kosu a potupu čyňá nad lutheranmi (PP 1734) menia presvedčenie; pren o smrti: smrt gim hlawi ze swu kosu poodtinala (MS 1758); smrt kosu na krky wasse založy (SF 18. st); (smrť) ich pod kosu wezme (MK 18. st) 2. nôž v sečkovici al. celá sečkovica: truhlycza reracza bez kosy (BYTČA 1606); kosa rezaczi ze wssym strogem (ORAVA 1611); kupyl seczkowu kosu (KORLÁTKA 1638); kosza truhlowa y z truhlu (TRENČÍN 1647); 3. kušniersky nôž: dawssi genu padesat kožiek baranich y gednu kosu kussniersku (P. ĽUPČA 1607); -ový príd k 1: kosowy kamen, osla (LD 18. st) oslička na ostrenie kosy; -ečka dem k 1: kosečka, malá kosa (KS 1763) P. atpn Petro Kosa, Petra Kosy (v Ružomberku 1551)
kosečka p. kosa