Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

kosť -i ž. tvrdá oporná časť tela stavovcov: ramenná, hrudná k.; chrbtová k. chrbtica; špiková k., obhrýzať k-i;

pren. hovor. expr. to je k.! pekná žen. postava

je (iba) k. a koža veľmi chudý; zmrznúť na k. úplne; (človek) z → mäsa a k-í; dobrák od k-i veľký; mať → pevnú chrbtovú k.; expr. povystierať, rozhýbať si (staré) k-i vystrieť sa, rozhýbať sa; zjemn. zložiť k-i umrieť;

kosťový, kostný príd.: k-ná dreň; k-ná, k-ová tuberkulóza; k-ná múčka z kostí;

kostička -y -čiek, kôstka1 -y -tok ž. zdrob.: rybia k.;

kôstočka1 -y -čiek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kosť ‑i ‑í ž.; kosťový, kostný; kostička ‑y ‑čiek ž.

kosť -ti -tí ž. 1. ▶ pevné tvrdé tkanivo tvoriace základnú opornú časť tela stavovcov: ramenná, stehnová k.; dlhé, krátke, ploché kosti; široké lícne kosti; obrovské mamutie kosti; stavba kosti; rednutie, mäknutie kostí; zápal kostí a kĺbov; zlomiť si kľúčnu k.; bolia ho všetky kosti celé telo; stisol ju, až jej kosti zaprašťali al. neos. jej v kostiach zaprašťalo veľmi silno ju objal
2.toto tkanivo (zvierat) spolu s mäsom upravené ako potravinársky výrobok a určené na konzumovanie: hovädzie, bravčové kosti; vývar z kostí; oberať mäso z kostí; obhrýzať kosti; najlepšie je mäso od kosti; v hrdle mu uviazla rybia k.; pren. dobrá k. pre bulvár vzrušujúca téma vyvolávajúca senzáciu □ špiková kosť dutá kosť s tukovým tkanivom kostnej drene, ktoré sa po uvarení môže konzumovať; rybia kosť látkový vzor, ktorý tvoria pásiky dvoch farieb uložené na spôsob ihličia, lomený keper
3. hovor. expr. ▶ príťažlivé dievča al. príťažlivá mladá žena, obyč. s peknou postavou; syn. kostra: Zuzana bola skvelá k. na chodenie; Je to dobrá kosť. [Ľ. Feldek]; Je z nej betálna kosť, zoznámim ťa s ňou. [P. Glocko]
fraz. drží to ako prasa kosť narába s tým nešikovne, nevie s tým (obyč. s nástrojom) pracovať; hodiť niekomu niečo ako psovi kosť ponúknuť, dať niekomu niečo ako zvyšok, nedôstojne; robí, až mu kosti praštia veľmi sa namáha, tvrdo pracuje; [byť premrznutý, urazený] [] do špiku kostí (prežívať určitý negatívny stav) v najvyššej možnej miere, úplne, celkom; byť chrbtovou kosťou niečoho byť hlavnou, podstatnou zložkou nejakého celku; byť iba/len kosť a koža al. byť vychudnutý na kosť byť veľmi chudý; cítiť v kostiach niečo mať predtuchu; človek z mäsa a kostí a) kto má porozumenie pre iných ľudí b) kto má ľudské slabosti; dobrák od kosti veľmi dobrý človek; dolámem ti [všetky] kosti! vyhrážanie sa bitkou; expr. hrkajú mu kosti al. hrká kosťami je veľmi chudý; bibl. kosť z jeho kostí prvá žena, Eva; mať/nemať chrbtovú kosť mať, nemať pevný charakter; mať v bruchu kosti byť neohybný; nemať v bruchu kosti byť veľmi ohybný; žart. natiahnuť si/povystierať si/rozhýbať si kosti precvičiť si telo, rozhýbať sa; od [špiku] kostí od základu, rodený; ponaprávať niekomu kosti zbiť, nabiť niekoho; premoknúť na kosť/do kosti byť celkom mokrý od dažďa; premrznúť na kosť/do kosti byť celkom skrehnutý od zimy, chladu; stvrdnúť/zmrznúť na kosť byť úplne zamrznutý al. zmrazený; vyhrievať si [staré] kosti zohrievať sa; zjemn. zložiť [niekde] [svoje] kosti umrieť ◘ parem. jazyk nemá kosti, ale kosti láme slovami možno ublížiť
kostička -ky -čiek, zried. kôstka1 -ky -tok ž. zdrob.: sluchové kostičky stredného ucha; zlomená kostička na chodidle; vyberať rybie kostičky; obhrýzať kuracie kostičky; Tak ho stisol, až v ňom kôstky zaprašťali. rtri; [D. Tatarka]; expr. malá, čierna, to je k.! rtri; pekné dievča; kôstočka1 -ky -čiek ž. zdrob. expr.: vtáčie kôstočky; kostisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: kostiská uhynutých zvierat; Na stole neboli nijaké pečené kúsky, iba škaredé kostiská.[A. Habovštiak]; expr. vysoká blondína, namojdušu krásavica, kostisko [Š. Čepček]

dievča 1. nedospelá al. dospievajúca osoba ženského pohlavia • dievka: driečne dievča, driečna dievkaexpr.: dievčicadievčinadevucha: švárna dievčica, dievčina, devuchaexpr. mladica (svižné mladé dievča) • expr.: žabažabkažabecžabčažubrienka (mladšie dievča) • trocha pejor. pipíškahovor. expr. hepa (staršie dievča al. pôsobiace už ako dospelé) • kniž. al. expr.: devadevicahypok. devuška (Tajovský)zastaráv. panenkazastar. pannaslang.: babababka: baby, babky z našej triedyslang.: pipkakosťcipka: fajn pipkasubšt. kočka

2. p. milá 3. p. žena 1


kosť 1. pevné tkanivo slúžiace ako nosná časť tela stavovcov al. ako ochranný kryt dôležitých orgánov • expr. koštiaľ: ohrýzať kosti, koštiale

2. p. dievča 1


opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podporapodpera: drevená opora, podpora, podpera stropu

2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podporapomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomocposila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posilakniž. záštitapubl. baštapren.: pilierstĺp: duchovný pilier, stĺp hnutiapren.: kameňzáchytný bodchrbtová kosť


slonovina žltkastá tvrdá látka zo sloních klov • slonová kosťodb. ebur

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kosť, -ti ž. najtvrdšia oporná súčiastka tela vyšších stavovcov, na ktorej sa držia svaly: ľudská k.; chrbtová, lakťová, lícna, ramenná, kľúčna k.; rybia k.; slonová k. z klov, cenná surovina, používa sa na výrobu ozdobných predmetov; mäknutie k-í choroba

je len k. a koža veľmi chudý; premoknúť, premrznúť až do k-i celkom; stvrdnúť na k. veľmi; zmrznúť na k. stuhnúť od mrazu; hovor.: figliar od k-i veľký; skazený až do špiku k-í veľmi, celkom; má slabú chrbtovú k. nemá pevný charakter; lit. postava z mäsa a k-í životná, realistická (v románe); arch. k. z jeho k-i jeho dieťa; žart. natiahnuť, vystrieť k-i telo; zhýbať (staré) k-i telo; Hriechy mladosti kára boh na staré kosti (prísl.) za hriechy spáchané v mladosti sa pyká v starobe; zložiť k-i umrieť; byť pochovaný;

kostný i kosťový príd.: k-á tuberkulóza, k-á dreň; k-á múčka z rozomletých kostí;

kostička, -y, -čiek i kôstka1, -y, -tok ž. drob.

Morfologický analyzátor

kosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) kosť; (bez) kosti; (ku) kosti; (vidím) kosť; (o) kosti; (s) kosťou;

(štyri) kosti; (bez) kostí; (ku) kostiam; (vidím) kosti; (o) kostiach; (s) kosťami;

Kosť_1 Kosť Kosť_2 Kosť Kosť_3 Kosť
kosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) kosť príliš siliť. Doktor povedal, že kosť je síce zlomená, ale ostala
G (bez) kosti keď som znehybnil zlomené konce kosti , teľa necítilo bolesť, a strach,
D (ku) kosti ktorý sme sa nemohli dostať ku kosti ani s najdlhšími hákmi. Chtiac
A (vidím) kosť problémov dokáže roztrieštiť každú kosť ľudského tela. Aby ste si mohli
L (o) kosti pootočila tvár. - Jazva na lícnej kosti . Žartuješ? Je to dosť sexi.
I (s) kosťou tenký zväzok lúčov prechádza kosťou . Čím sú kosti hustejšie, tým
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) kosti vianočné sviatky, zasa zhodila… a kosti jej vytŕčajú aj tam, kde by naozaj
G (bez) kostí rade vyrábali nástroje z kostí , zo slonoviny, z rohoviny či
D (ku) kostiam kostí dinosaurov sa veľmi podobajú kostiam niektorých cicavcov, napríklad
A (vidím) kosti lebo víchor už láme vysychajúce kosti lesa. Stromy vzdychajú na lôžkach
L (o) kostiach strachu. A to sa mu usadilo v kostiach , strach zo strachu. Vtedy stál
I (s) kosťami dvesto ľudských kostier a medzi kosťami bronzové šípky. Všetko ukazuje

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko KOSŤ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 178×, celkový počet lokalít: 54, najčastejšie výskyty v lokalitách:
SVIDNÍK, okr. SVIDNÍK – 23×;
BAŠKOVCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 10×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 9×;
NIŽNÝ ORLÍK, okr. SVIDNÍK – 9×;
ŇAGOV, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 MEDZILABORCE) – 8×;
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 6×;
VYŠNÁ SITNICA, okr. VRANOV NAD TOPĽOU (od r. 1996 HUMENNÉ) – 6×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 5×;
KEČKOVCE, okr. SVIDNÍK – 5×;
KOLBASOV, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 5×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor