kosť, -ti ž. najtvrdšia oporná súčiastka tela vyšších stavovcov, na ktorej sa držia svaly: ľudská k.; chrbtová, lakťová, lícna, ramenná, kľúčna k.; rybia k.; slonová k. z klov, cenná surovina, používa sa na výrobu ozdobných predmetov; mäknutie k-í choroba
● je len k. a koža veľmi chudý; premoknúť, premrznúť až do k-i celkom; stvrdnúť na k. veľmi; zmrznúť na k. stuhnúť od mrazu; hovor.: figliar od k-i veľký; skazený až do špiku k-í veľmi, celkom; má slabú chrbtovú k. nemá pevný charakter; lit. postava z mäsa a k-í životná, realistická (v románe); arch. k. z jeho k-i jeho dieťa; žart. natiahnuť, vystrieť k-i telo; zhýbať (staré) k-i telo; Hriechy mladosti kára boh na staré kosti (prísl.) za hriechy spáchané v mladosti sa pyká v starobe; zložiť k-i umrieť; byť pochovaný;
kostný i kosťový príd.: k-á tuberkulóza, k-á dreň; k-á múčka z rozomletých kostí;
kostička, -y, -čiek i kôstka1, -y, -tok ž. drob.