kosák1 m.
1. strsl, zsl, sot oblúkovite zahnutý a naostrený nástroj s rúčkou na kosenie, odoberanie obilia, vyžínanie trávy a pod.: Prú chlapi ňekosiľi, ľen ženi žaľi kosákom (Bystrička MAR); Mi zme kosiľi a ženi zberaľi kosákon (Hont. Moravce KRU); Tá hrscovačka to (obilie) moseu̯a kosákem odbírat (Kunov SEN); Na stŕhaní vŕšá používáme koság a mašinu (Hor. Orešany TRN); Kosila som kosákom záhradze trávu (V. Rovné BYT); Mau̯ kosag u ruce (Porostov SOB)
F. jačmen hladzí už na kosák (Bošáca TRČ) - je zrelý na žatie
2. nástroj podobný kosáku
a. vinohradnícky nôž, krivák: Na kopačku zme chodziévali s kosákami (Dobrá Voda PIE)
b. kosier na sečkovici: Ic pobruśic kosaki na rezačke! (Spiš. Štvrtok LVO)
c. hrnč. nástroj na rezanie hliny: Potom hu (hlinu) na taki klad nakladaľi, vzaľi kosak a na take strapčeki hu porezaľi (Trstená)
d. kuchynský sekáč: kosák (Žaškov DK); kosak (Studenec LVO)
3. obyč. mn. č. dlhé zahnuté pero na chvoste kohúta: kosáki (Čavoj PDZ)
4. záhradná rastlina, bot. kosatec nemecký (Iris germanica): kosák (Dol. Rykynčice KRU)
5. zried. kosiaci chlap, kosec: S ťebej buďe dobrej kosák (Ozdín LUČ); kosákový príd. k 2c: hrnč. Vzaľi kosak, kosakovi noš a na take strapčeki porezaľi hľinu (Trstená)
kosák2 m.
1. súčasť ženského odevu, do trojuholníka preložená veľká šatka na pleciach al. hlave: kosák (Klenovec RS)
2. druh krytiny
a. doška z otepi na pokrytie nárožia strechy: kosák (Ábelová LUČ); kosáke (Selce KRU, Dol. Tisovník MK)
b. šikmo, koso zakresaný šindeľ: Nakresau̯ kosákou (St. Hory BB)
3. šikmá, kosá nárožná krokva na krove strechy: kosák (Opava MK)