korytnačka -y -čiek ž. krátkonohý plaz s tvrdým okrúhlym pancierom, zool. Testudo;
korytnačí príd.: k. pancier; k-ia polievka
korytnačka -ky -čiek ž.
korytnačka -ky -čiek ž. 1. ▶ plaz s malou hlavou, krátkymi nohami a okrúhlym telom pokrytým kosteným pancierom, žijúci zväčša v teplých oblastiach: morské, sladkovodné, suchozemské korytnačky; lovci korytnačiek; chovať v akváriu korytnačku; korytnačky majú dobrý zrak; pren. žart. Vynadala som si, že som stará korytnačka a masochistka. [Sme 1998] už nie mladá žena □ zool. korytnačka močiarna Emys orbicularis žijúca na južnom Slovensku; korytnačka písmenková ozdobná Trachemys scripta elegans ktorej sfarbenie panciera pripomína písmenká 2. hist., voj. ▶ vojenský útvar v tvare zovretého šíku, v ktorom sa rímski vojaci chránili do seba zapadajúcimi štítmi: vytvoriť korytnačku; Korytnačka preslávila rímsku armádu rovnako ako falanga vojsko Alexandra Macedónskeho. [P7 2007] ◘ fraz. vliecť sa ako korytnačka ísť veľmi pomaly
korytnačka, -y, -čiek ž. plaz s krátkymi nohami a veľkým, okrúhlym pancierom; zool. k. grécka (Testudo graeca), k. bahenná;
korytnačí príd.: k. pancier
želva (čes.), správ. korytnačka
korytnačka ž zool živočích z rodu Testudo: poslali dwa zagace, koritnacjek osem (KRUPINA 1687); Testudo: koritnačka (AS 1728); sau pak korytnačky morské, rjčné, zemské (BH 1798); koritnačku polož horeznački, aby se pohnut nemohla (NN 18. st); zabi koritnassku (RG 18. st); -čí, -ový príd: testudineus: koritnačkowy; chelonium: koritnatssy sskrupina (KS 1763)