koruna -y -rún ž.
1. ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnosti: kráľovská k.
2. zákl. peňažná jednotka a platidlo vo viacerých štátoch: slovenská, dánska k.; nová, kovová k.
3. hist. kráľovstvo: uhorská, česká k.
4. časť stromu utvorená vetvami: košatá k., k. jablone, preriediť k-u
5. bot. súhrn vnútorných (farebných) lístkov kvetu
6. hud. znamienko predĺženia tónu
● nemá ani k-u nemá peniaze; za k-u by voš cez Tatry hnal je lakomý; k. mu z hlavy nespadne nestratí dôstojnosť; to je k. všetkého vyvrcholenie;
korunový príd. k 1, 2, 4: k-á minca; k-á časť kmeňa;
korunný príd.
1. k 3, 5: k-é územie, k. princ; bot. k-é lístky
2. k. svedok hlavný;
korunka -y -niek ž.
1. zdrob. k 2, 4, expr. k 1: zarábať k-y peniaze; ukladať k-u ku k-e i fraz. sporiť
2. časť zuba vyčnievajúca z ďasna; jej umelý obal: zlatá k.;
korunkový príd.: k. uzáver (fliaš) tesne priliehajúci plechový krúžok
korunný -ná -né príd.
korunný -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na korunu1, kráľovstvo: k. princ následník trónu; politické a správne vyčlenenie Slovenska ako osobitnej korunnej krajiny [Slovensko I] □ star. polit. korunná kolónia označenie britskej kolónie, dnes závislé územie Spojeného kráľovstva; bot. korunný lupienok, lístok (obyč. sfarbená) vnútorná časť kvetného obalu, koruny1 2. ▶ ktorý je základom, podstatou niečoho, hlavný, základný, podstatný: korunné dôkazy o živote v treťohorách; Jeho básne patria do korunného pokladu našej poézie. [A. Matuška] □ práv. korunný svedok a) osoba, ktorá sa podieľala na páchaní trestného činu, avšak dobrovoľne sa rozhodla pre spoluprácu (s orgánmi činnými v trestnom konaní) b) (bežne, neoficiálne) hlavný svedok trestného činu
1. ku koruna 2: k. princ; hist. k-é panstvá patriace korune; k-á krajina slovenská forma štátoprávneho postavenia Slovenska v habsburskej monarchii navrhovaná najmä v revolúcii 1848 – 49 (štátoprávne oddelenie Slovenska od Uhorska)
2. bot. patriaci ku korune kvetu: k-é lístky, lupienky
3. hlavný, najdôležitejší: k. svedok
hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok
2. p. predný 1
korunný p. hlavný 1
koruna, -y, -korún ž.
1. základná menová jednotka v mnohých štátoch: československá, švédska k.;
2. kovové al. papierové platidlo v hodnote jednotky príslušnej meny: kovová, papierová k.; kúpiť niečo za k-u, kupovať, predávať po k-e
● nemám ani k-u (k-y) nemám vôbec peňazí;
3. súhrn vetiev stromu: k. jablone, košatá k.;
4. ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnoty: kráľovská k., zlatá k.; bibl. tŕňová k. symbol utrpenia
● k. všetkého vrchol; hovor. k. by mu z hlavy nespadla nestratil by na dôstojnosti;
5. hist. (v názvoch štátov) kráľovstvo, ríša, korunná zem: uhorská k.;
6. bot. súhrn korunných farebných lístkov na kvete;
7. odb. vrchná časť zvona, najvyššia časť hrádze a pod.;
8. znamienko predlženia noty;
korunný príd.: k. svedok hlavný, k. princ dedič trónu, k-é majetky kráľovské; bot. k-é lístky okvetné;
korunový príd.: k-á minca v hodnote jednej koruny;
korunka, -y, -niek ž.
1. zdrob. k 2, 3, 4;
2. k. zuba horná časť nad ďasnami; zlatá k. na zube;
korunkový príd.
korunný p. koruna
korunný príd. zried. najhodnotnejší, kapitálny: Pitláci ho zmítli toho korunného jelena (Ardanovce HLO)