Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

koruna -y -rún ž.

1. ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnosti: kráľovská k.

2. zákl. peňažná jednotka a platidlo vo viacerých štátoch: slovenská, dánska k.; nová, kovová k.

3. hist. kráľovstvo: uhorská, česká k.

4. časť stromu utvorená vetvami: košatá k., k. jablone, preriediť k-u

5. bot. súhrn vnútorných (farebných) lístkov kvetu

6. hud. znamienko predĺženia tónu

● nemá ani k-u nemá peniaze; za k-u by voš cez Tatry hnal je lakomý; k. mu z hlavy nespadne nestratí dôstojnosť; to je k. všetkého vyvrcholenie;

korunový príd. k 1, 2, 4: k-á minca; k-á časť kmeňa;

korunný príd.

1. k 3, 5: k-é územie, k. princ; bot. k-é lístky

2. k. svedok hlavný;

korunka -y -niek ž.

1. zdrob. k 2, 4, expr. k 1: zarábať k-y peniaze; ukladať k-u ku k-e i fraz. sporiť

2. časť zuba vyčnievajúca z ďasna; jej umelý obal: zlatá k.;

korunkový príd.: k. uzáver (fliaš) tesne priliehajúci plechový krúžok

korunka -ky -niek ž. zdrob.

koruna¹ -ny korún ž. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ symbolická kruhová ozdoba hlavy ako znak moci suverénneho panovníka, zhotovená zo zlata a bohato ozdobená drahými kameňmi: kráľovská, cisárska k.; klásť korunu na hlavu nového panovníka; pri korunovaní uhorských kráľov sa používala svätoštefanská k. □ Kristova koruna bežné označenie lianovitej rastliny mučenky pleťovej Passoflora incarnata
2. ▶ panovnícka hodnosť; postavenie panovníka: prijať, stratiť kráľovskú korunu; získať cisársku korunu stať sa cisárom; zriecť sa koruny vzdať sa panovania
3. ▶ štátna forma, pri ktorej je na čele štátu kráľ, korunná krajina, kráľovstvo: uhorská k.; krajiny habsburskej koruny; sídlo cisárskej koruny; byť pod správou, vládou britskej koruny; pripojiť územie k francúzskej korune; Španielska koruna nemá veľký osoh z Kalifornie. [V. Krupa]
4. ▶ symbolická ozdoba na znak prvenstva, výnimočnosti jej nositeľa: k. kráľa strelcov; Víťazku finálového večera čaká koruna kráľovnej krásy. [VNK 2001] □ cirk. sobášna koruna (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) koruna kladená na hlavy snúbencom počas sobášneho obradu, čím sa stávajú manželmi, sobášny veniec □ tŕňová koruna tŕňový veniec, ktorý podľa Biblie vojaci vsadili Ježišovi Kristovi na hlavu po zbičovaní a s ktorým bol aj ukrižovaný, ↗ i fraz.
5. i bot. ▶ rozkonárená časť stromu s charakteristickým tvarom pre jednotlivé druhy stromov: košatá, hustá k.; jednoduchá k. so všetkými konármi vyrastajúcimi približne v rovnakej výške; etážovitá koruna s konármi vyrastajúcimi v dvoch al. v troch poschodiach; štíhle koruny briez; urobiť si skrýšu v korune stromu; prerezávať koruny jabloní; Vyškriabal sa do koruny a rúbal haluz za haluzou. [J. Jonáš]; V korunách líp pred krčmou šumel tichý letný vetrík. [J. Balco]; pren. bohatá koruna plavých vlasov [J. Tallo]
6. bot. ▶ vnútorná, obyč. zafarbená časť kvetného obalu tvorená lupienkami kvetu: lievikovitá, zvončekovitá k.; blankytne modrá k. nezábudky; päťlupienková k. kvetu komonice lekárskej
7. odb. ▶ vrchná časť rozličných stavieb: k. hrádze, priehrady; k. vozovky; k. hradieb najvyššia časť múru
8. hud. ▶ znak notového písma označujúci predĺženie tónu al. pauzy, fermáta
9. poľov. ▶ rozvetvené zakončenie parožia jelenej zveri: trojhrotá k.; jelenie parohy zakončené korunou
10. obyč. v spojení byť korunou niečoho ▶ stať sa vyvrcholením, vrcholom niečoho; dosiahnuť najvyššiu mieru niečoho: korunou podujatia bol záverečný koncert; vlasy sú korunou ženskej krásy; dokonalý strih je korunou exteriéru pudlíka; román tvorí korunu doterajšej tvorby autora
◘ fraz. kniž. al. publ. koruna tvorstva človek; koruna všetkého al. korunou všetkého je... vrcholom, vyvrcholením niečoho je...; iron. nasadiť niečomu korunu zavŕšiť, zakončiť niečo (aj negatívne); hovor. nespadne/nespadla by mu koruna z hlavy nestratí dôstojnosť, autoritu, rešpekt, ak niečo urobí; tŕňová koruna symbol veľkého utrpenia al. potupy ◘ parem. aj zlatá koruna tlačí moc prináša s privilégiami aj ťažkosti
▷ zdrob. ↗ korunka¹

koruna² -ny korún ž. ⟨lat. ‹ gr.⟩ ▶ základná menová jednotka a platidlo v niektorých krajinách: silnejúca k.; švédska, nórska, dánska k.; slovenská k., skr. Sk (platná do r. 2009 pred zavedením eura); kovové, papierové koruny; kurz českej koruny voči euru; hodnota vyčíslená v korunách; predávať niečo po korune; odkúpiť podnik od štátu za symbolickú korunu za symbolický poplatok; Automat hltal koruny. [G. Rothmayerová]; Nosič vytiahol papierových dvadsať korún. [R. Jašík] □ (prv) tuzexové koruny peňažné poukážky na nákup tovaru v predajni zahraničného obchodu Tuzex, bony ◘ fraz. byť bez koruny al. nemať ani korunu/koruny nemať peniaze; hodiť si korunu nevedieť sa rozhodnúť, nechať rozhodnutie na náhodu; obracať v ruke každú korunu al. rátať s každou korunou šetriť; [mať, zarobiť, dostať] pár korún al. nejakú korunu trochu peňazí; expr. smrdieť korunou byť bez peňazí, nemať peniaze; triasť sa za každou korunou byť lakomý, skúpy; vytĺcť nejakú korunu navyše získať viac; za korunu by si dal koleno vŕtať al. za korunu by [kolenačky/štvornožky] hnal voš krížom cez mesto/cez Tatry je veľmi lakomý ▷ korunka² -ky -niek ž. zdrob. expr.: brigádnicky zarobené korunky; hádzať korunky do prasiatka; Zhŕňal si korunky, žgrlošil? [P. Andruška]; Korunky si prehajdákal a teraz si dokvitol? [V. F. Šikula] ◘ fraz. korunky sa sypali dobre sa zarábalo; publ. tri korunky al. krajina troch koruniek Švédsko; ukladať korunku ku korunke postupne po malých sumách sporiť ◘ parem. každá korunka/koruna je dobrá aj malý zárobok, zisk je dobrý

korunka¹ -ky -niek ž. 1. zdrob. ▶ malá, menšia koruna¹: nasadiť víťazke korunku krásy; k. okvetia; pristrihnúť stromčekom korunky; parožie srnca s korunkami; vymurovať novú korunku na komíne; Ak je chirurgia kráľovnou medicíny, tak plastická je jej korunkou. [Pt 1999]
2. anat. ▶ časť zuba nad ďasnom: k. zuba je pokrytá sklovinou
3. lek. ▶ umelá náhrada vrchnej časti zuba: zlaté, porcelánové korunky; zhotovenie zubných koruniek; nasadiť, dať na zub korunku
4. zool. ▶ chochol na hlave samcov niektorých vtákov: páv s korunkou na hlave
5. tech. vŕtacia korunka ▶ snímateľný vrtný nástroj tvaru prstenca na vŕtanie v horninách, ktorým je ukončené vrtné zariadenie

korunka -y ž.

1. zdrob. ku koruna 1, 5, 8, 10: mať v erbe k-u; – ukladať k-u ku k-e; – k-y stromčekov

2. čo sa podobá na korunku: zool. ozdoba z peria na hlave niektorých vtákov (napr. páva); bot. výrastky na korune, rozličného pôvodu (napr. pri narcise)

3. anat. k. zuba horná časť zuba nad ďasnami pokrytá sklovinou; lek. jej umelá náhrada (plná al. dutá): zlatá k.

4. tech. kruhový kovový uzáver fliaš s tesniacou vložkou, korunový, korunkový uzáver

5. tech., ban. vrtný nástroj na jadrové vŕtanie;

korunkový príd.: tech. k. uzáver fliaš korunový, korunka 4

koruna, -y, -korún ž.

1. základná menová jednotka v mnohých štátoch: československá, švédska k.;

2. kovové al. papierové platidlo v hodnote jednotky príslušnej meny: kovová, papierová k.; kúpiť niečo za k-u, kupovať, predávať po k-e

● nemám ani k-u (k-y) nemám vôbec peňazí;

3. súhrn vetiev stromu: k. jablone, košatá k.;

4. ozdoba hlavy ako odznak panovníckej hodnoty: kráľovská k., zlatá k.; bibl. tŕňová k. symbol utrpenia

● k. všetkého vrchol; hovor. k. by mu z hlavy nespadla nestratil by na dôstojnosti;

5. hist. (v názvoch štátov) kráľovstvo, ríša, korunná zem: uhorská k.;

6. bot. súhrn korunných farebných lístkov na kvete;

7. odb. vrchná časť zvona, najvyššia časť hrádze a pod.;

8. znamienko predlženia noty;

korunný príd.: k. svedok hlavný, k. princ dedič trónu, k-é majetky kráľovské; bot. k-é lístky okvetné;

korunový príd.: k-á minca v hodnote jednej koruny;

korunka, -y, -niek ž.

1. zdrob. k 2, 3, 4;

2. k. zuba horná časť nad ďasnami; zlatá k. na zube;

korunkový príd.

korunka p. koruna

korunka ž.
1. csl expr. obyč. mn. č. peniaz, peniaze všeobecne: Nuž aľe ke_ca tie korunki treba, ľen misíme iť (Lipt. Kľačany LM); Šporuj si korunki, budú ci zapotrebi! (Brestovany TRN); Človek te korunki zarobil a śe sam zodrel (Smižany SNV); Korunki ňebulo, ta znace, jak to še žilo (Kokšov-Bakša KOŠ); korunka (Mošovce MAR, Lukáčovce HLO)
2. zdrob. expr. ozdoba hlavy podobná kráľovskej korune al. parte: Akú malú korunku má na hlave! (Kameňany REV); korunka (Levoča)
F. šetkím zelinám korunka (Blatnica MAR) - najvýznamnejšia liečivá bylina, bot. marinka (Asperula)
3. jzsl zastar. strieborný snubný prsteň obyč. s ozdobou podoby srdca: Korunku nosívali namísto prstenóf slobodní (Blatné MOD); Bohaččí oddanci ešče pret kotúlkámi si kúpili pekné strébelné korunki (Brestovany TRN)
4. csl nov. kovový obal na skazenom zube: Korunku mi dal na zup (Turčok REV); Napretku má dve zlaté korunki (Návojovce TOP); To si nékeré nápočne dávali spravid na prenní zub zlattú korunku (Brestovany TRN); korunka (Žalobín VRN)
5. horná časť konského kopyta porastená už srsťou: korunka (Blažovce MAR, Pohorelá BRE)
6. zvyšok okvetia na jadrovom ovocí: korunka (Štefanov SEN)
7. spodná otvorená časť cengáča: Na spotku má zvoňec korunku, taďe uchoďí hu̯as (Zázrivá DK)
8. skal malý chrobák s čiernymi bodkami na červených krovkách, zool. lienka (Coccinella): Na nohu mi sedla korunka, jaká je piekná červená (Skalica)