Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

korisť -i ž. násilím získaná, ulúpená ap. vec; ulovené zviera, úlovok: bohatá, vojnová k.; vrhnúť sa na k. i pren. bezohľadne sa zmocniť niečoho

● padnúť za k. byť ukoristený;

koristný príd.;

koristne prísl.

korisť -ti ž. 1. ▶ násilím získaná, ulúpená vec al. veci: vojnová k.; vidina bohatej koristi; podiel z tučnej koristi; Kupcov orabovali, ale s korisťou nie a nie sa podeliť. [A. Habovštiak]; publ. Pohár sa stal korisťou domácich futbalistov. [Pc 1998]
2. ▶ zver ulovená predátorom al. pytliakom: prenasledovať, usmrtiť k.; vrhnúť sa na k. i pren. bezohľadne sa zmocniť niečoho; dravec číha v tráve na k.; levy sú nemilosrdné k svojej koristi; Modlivky lovia výlučne živú korisť. [InZ 2002]
3. expr. ▶ osoba vystavená násiliu, obeť: bola bezbrannou korisťou pre agresívnych spolužiakov
◘ fraz. ľahká korisť [pre zlodejov/páchateľov/násilníkov] a) predmet zle, slabo zabezpečený (pred krádežou) b) dôverčivý, bezbranný al. ľahkovážny človek; padnúť za korisť niečomu stať sa obeťou niečoho; padnúť za korisť niekomu byť ukoristený

korisť, -ti ž.

1. násilím získané, ulúpené veci; veci ukoristené vo vojne: vojnová k. za starších čias zlato a cennosti, neskôr najmä zbrane a zásoby, získané víťazným vojskom

● padnúť niekomu (pren. i niečomu) za k., stať sa k-ou niekoho (pren. i niečoho) a) byť ukoristený; b) pren. stať sa obeťou niečoho;

2. úlovok: poľovnícka k., vrhnúť sa na k., zaňuchať k. (o poľovnom psovi);

koristný príd.: k-é právo, k-é ciele

(jedna) korisť; (bez) koristi; (ku) koristi; (vidím) korisť; (ó) korisť!; (o) koristi; (s) korisťou;

(tri) koristi; (bez) koristí; (ku) koristiam; (vidím) koristi; (ó) koristi!; (o) koristiach; (s) korisťami;