koriť -rí -ria kor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok.
koriť sa -rí sa -ria sa kor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.
koriť -rí -ria kor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. trochu kniž. (koho, čo) ▶ uberať niekomu na úcte, vážnosti; syn. ponižovať: Dlho naňho meravo a neľútostne hľadel, chcel ho čo najdlhšie koriť. [J. Lenčo] ▷ dok. ↗ pokoriť
koriť sa -rí sa -ria sa kor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. trochu kniž. 1. (komu, čomu; pred kým, pred čím) ▶ prejavovať veľkú úctu, pokoru: k. sa bohom; k. sa starému umeniu; k. sa ženskej kráse; koril sa pred jej obetavosťou; Jeho súkmeňovcov zachvacuje rovnaké korenie sa zvyku. [P. Jaroš]; Ja som človek! Korte sa mi! [A. Vášová] 2. ▶ prejavovať poníženosť, pocit vlastnej nedokonalosti, uznávať niečiu prevahu, ponižovať sa: Korila sa celý život, ustupovala, pokiaľ mala kam ustupovať. [E. Hlatký]; Prestaň sa koriť, budú sa ti koriť. [J. Gregorec]
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
koriť sa p. klaňať sa 2
koriť sa, -í, -ia nedok. (komu, pred kým, pred čím i bezpredm.) ponižovať sa, prejavovať pokoru, úctu, klaňať sa: Som tvrdá a hrdá, nerada sa korím a prosím. (Vaj.) Všetka čeľaď i páni museli sa jej koriť. (Vans.) Ten dav sa veky koril pred krivdou, pred pány. (Žáry)
koriť nedok. ryb. chytať a vyberať ryby z vody sieťovým zariadením (korcom): koriď ribi (Sučany MAR, Trenčín)
koriť sa nedok. strsl, zsl pejor. prejavovať nápadnú úctu, poníženosť, poklonkovať sa: Nechce se mi korič pred ním (Kameňany REV); Čo sa mu tolko koríš, aj tak ci to nepomóže (Vištuk MOD); Já sa mu korid nebudem, ani potkladat, ón mne ublížev (Brestovany TRN); Nedbala bi, kebi sa jéj každí korev aš po zem (Lapáš NIT); koriť sa (Hor. Lehota DK, Mošovce MAR, Bobrovec LM)
koriť sa ndk prejavovať pokoru, ľútosť: k tobeť se srdczem koryme (BAg 1585); prosila, koricze se, aby geg to prowyneny odpustyly (TRSTÍN 1607); odlučen ma byti, dokudž by se pred cechem nekoril a neodprosyl (CA 1716 E); demitto: korjm (!), sklopugi twár (WU 1750)