korenný -ná -né príd.
korenný -ná -né príd. kniž. al. zastaráv. 1. ▶ ktorý je od počiatku, ktorý je celkom pôvodný, prapôvodný: korenné obyvateľstvo 2. ▶ ktorý tvorí podstatu, podstatný: Najlepšie vidíme to, čo najradšej vídame: dôkladnú, ráznu, priam korennú zmenu. [L. Ballek]
korenistý ktorý vôňou, chuťou a pod. pripomína korenie • korenitý • korenatý • zried. korenný: korenistý, korenitý lesný vzduch; korenatá, korenná vôňa zeme • korenený (ktorý obsahuje veľa korenia): korenené jedlo • ostrý • štipľavý (dráždiaci čuch, chuť, zrak): ostrá vôňa chrenu; ostrý, štipľavý guláš • pikantný (iba o chuti): pikantná omáčka
korenný p. korenistý
koreň, -a m.
1. spodná, bezlistá časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi: hlavný, vedľajší, bočný k.; vzdušné k-e; drevnatý, dužnatý k.; pustiť k. (k-e); k. stromu, rastliny, vyvrátiť strom z k-a, z k-ov; ostať, uschnúť, vypršať na k-i o obilí, ktoré ostalo nepokosené; predať ovocie na k-i pred obratím;
pren. základ, podstata, pôvod niečoho: k. zla
● zmeniť niečo od l-a od základu; má zdravý k. je zdravý, zo zdravého rodu; ísť na k. veci skúmať podstatu; otriasť (niečím, niečo, niekým, niekoho) do k-ov do základov; hovor. zbojník od k-a a) huncút, bitkár od malička; b) od základu zlý človek; zapustiť (hlboké) k-e udomácniť sa zakoreniť sa (pevne); mať, nemať hlboké k-e pevný základ; vytrhnúť, vytrhať niečo (aj) s k-om (k-mi) úplne vyhubiť; byť z dobrého k-a byť odolný (najmä fyzicky);
2. anat. časť orgánu, ktorou je pripojený k organizmu: k. zuba, jazyka, nosa;
3. lingv. spoločný základ niekoľkých slov, ktorý už nemožno rozkladať;
4. mat. odmocnina; značka pre odmocninu; k. rovnice výsledok riešenia rovnice, neznáma vyjadrená známymi číslami;
koreňový príd. k 1, 2: k. výhonok;
korenný1 príd. k 3: lingv. k-á slabika;
korienok, -nka m. zdrob. k 1, 2: liečivé, sušené k-y (rastlín), k-y vlasov
● hovor. očervenieť po k-y vlasov veľmi sa začervenať
korenný1 p. koreň
korenný2 príd. zried. korenitý, korenistý: k-á chuť (Švant.), k-á vôňa (Ráz.-Mart.)
korenný3 príd. (kalk z maď.) zastar. pôvodný, domáci, írečitý: k-é obyvateľstvo, meštianstvo (Šolt.), k-á vlasť (Vaj.)
korenie [-ie, -ia, -í] s hromad 1. korene rastlín: korenie brezowe y hrabowe kopaly (s. l. 1677); koreni travy se vyšlapava (GAJARY 1788 LP); L. s k-im celkom úplne: stirpitus: s korenjm, z gruntu, od koreňa, dočjstá (KS 1763) 2. prísada do jedla dodávajúca chuť, farbu al. vôňu, korenina: dalo se k rybam na korenij d 9 (ŽILINA 1599); na korenia wssalyyakowe (RADVAŇ 1608); kramar cele y tlučene koreny prodawa (KoA 17. st); cybule (je) zname korenj (MBF 1721); mažyar na korenya tlczt (s. l. 1737); všelike koreni, ďjumbir, peper, hrebički (MVV 1779-85 E) L. banské, čierne, čisté, krámske k. nedozreté sušené bobule piepru čierneho Piper nigrum: dwa ffunty banskeho korenia neb pepru (LIETAVA 1624); ryby z ostru poliewku, z čystym korenym (ILAVA 1663); z čystim korenim kapusta; na obed ssčuka s čistim korenim (ŽILINA 1693-94; 1704); (kúpil som) kramsko korenia (KRUPINA 1692); wezmy ssalfiu a pepr, to gest kramskeho korenya (LR1 17. st); dwe zrná čjerneho korenja (PL 1787); červené, turecké k. (sušené mleté) plody papriky ročnej Capsicum annuum; pohar, (v) kterom bolo korenj e cžervene (PRIEVIDZA 1768); cžervene korenj v páleném uživané vyhánj pot i ged (TS 1771); običegne korenia turecke tak rečene prodawatj gest slobodne (PONIKY 1786); nasip čerweneho korenya (HK 18. st); wezmi dluheho korenia půl lota (ŠkD 1775) sušené plody piepru dlhého Piper longum; z hrebičkowim korenim wino (PR 18. st) s klinčekami; (kúpil) pochabeho korenia d 1, chleba d 60 (ŽILINA 1725) sušené korene piepru opojného Piper methysticum; casia: wonne korenj (FO 1737) škorica 3. čierne korenie: k wecžerij korenj, zazworu, ssefranu, hrebiczkow (ŽILINA 1585); ffunt koreny anebo pepru (TRENČÍN 1633); sljwek s korenim a orechmi naprawowanich poslalo se; daly sme ffierdunk korenia a djumbieru (KRUPINA 1689; 1692); piper: korenj (AS 1728) 4. aromatické, obyč. liečivé rastliny al. drogy z nich: cyčwar gest koreny s kragin zamorskych prinesene (HL 17. st); proti smrti nic korenj nespomuže (MBF 1721); masti drahe z nardoweho koreny (Le 1730) z koreňa fúzatca Andropogon; obes wrecussko s tjm korenym do neho (do pokazeného vína) (VK 1764) L. bot ktož by mluwity nemohl, war angelske koreni archangeliku lekársku Archangelica officinalis; palyczkowe koreny (:anebo babycowe:) w močarech roste rastliny z rodu pálka Typha; bradowyczne koreny, hledag mesyczek (HL 17. st) nechtík lekársky Calendula officinalis; cynomorion: bykowé korenj (KS 1763) juhoeurópska rastlina Cynomorium coccineum; eletaor, černe koreny, s. Ducha koreny čemerica čierna Helleborus niger; čerwene koreny anebo hady koreny (HL 17. st) nátržník rovný Potentilla erecta; doroniky koreni proti nadimani (RN 17.-18. st) medunica medovkolistá Melittis melissophyllum; fialové, fiolné k. kosatec florentský Iris florentina: loth fialoweho korenia (RP 18. st); fyolne koreny (HL 17. st); nazbireg kwetu asparagoweho aneb hromoweho korenj (MT 17. st) asparágus lekársky Asparagus officinalis; myacanthon: hromowé koreni lesné (KS 1763) rastlina z rodu skalnica Sempervivum; yeleniho korenj kus (KLe 1740) smldník jelení Peucedanum cervaria; krewne anebože trene koreny (HL 17. st) nátržník rovný Potentilla erecta; natluč masneho korenga, gine konskeho sstyawu (LR7 18. st) štiavec kučeravý Rumex crispus; nesstowyčne koreny vel lupkamen (HL 17. st) rastlina z rodu lomikameň Saxifraga; Pfingstrose: piwonkowe koreni (ML 1779) pivonka lekárska Paeonia officinalis; z veroniky neb z přjtržnjho korenj vodky po 2 loky pi (TS 1771) veronika lekárska Veronica officinalis; wezmi primgetne koreny a psseniczne klasy (LR5 18. st) rastlina z rodu starček Senecio; tu bylynu s strelowim korenim pry sebe nosy (HL 17. st) horec krížatý Gentiana cruclata; parietaria: sw. Petra koreni (KS 1763) murovník lekársky Parietaria officinalis; koren swinskeho koreni (RG 18. st) krtičník hľuznatý Scrophularia nodosa; mezereum: wlčy koreny (KS 1763) lykovec jedovatý Daphne mezereum; wezmi zagecziho koreni (LR3 18. st) asparágus lekársky Asparágus officinalis; zagemne koreny (HL 17. st) chlpánik obyčajný Pilosella officinarum; korenný2 príd 1. dochutený koreninami, korenený, okorenený: wino a z korenimy wecmy priprawene pokrmy gsau užjtečne (RT 17. st); olitorius hortus: kořenná zahrada (FO 1737) na pestovanie korenín; (chorý) ma se od welmi kiseljch, korenjch a pečistjch pokrmu zdržowati (HT 1760); aromatopolium: krám korénny (KS 1763) korenárstvo; collyra: korene medowe pakačiky (LD 18. st) 2. určený na mletie korenia mlinček solnj, mlincžek koreny (KRUPINA 1689); -íčko expr k 3: (jarné slnko) otwýrage swu mocy wsseliké polný kwýťi, tráwu zelenú wydáwa, drýwýčko listem odýwa, koreňýčko obžýwa (CC 1655); (na jar) slunce gasnegj swjtj, drjwíčko listem odjwa, koreničko obzjwa (KK 1709)
korenný1, koreňový p. koreň
korenný2 p. korenie