korenina -y -nín ž. prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu, korenie;
koreninový príd.: k-á paprika
korenina -ny obyč. pl. koreniny -nín ž. ▶ čerstvá al. usušená látka rastlinného pôvodu s prenikavou vôňou a výraznou chuťou, používaná na dochucovanie pokrmov; syn. korenie: aromatické koreniny; zmes korenín na mäso; pridať cesnak, cibuľu a iné koreniny do polievky; rasca, čierne korenie, majorán, vanilka, škorica patria medzi obľúbené koreniny; ochutiť nápoj nezvyčajnými voňavými koreninami; čokoládové bonbóny s príchuťou exotických korenín
korenina prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu • korenie: korenina, korenie do omáčok
korenina, -y, -nín ž. korenie;
koreninový príd.: k-á paprika červená, ktorá sa rozomletá používa ako korenie
(jedna) korenina; (bez) koreniny; (ku) korenine; (vidím) koreninu; (ó) korenina!; (o) korenine; (s) koreninou;
(dve) koreniny; (bez) korenín; (ku) koreninám; (vidím) koreniny; (ó) koreniny!; (o) koreninách; (s) koreninami;