Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

korenie -ia s.

1. sušené bobuľky exotického kra použ. ako zákl. korenina; čierne korenie: celé, mleté k., pridať do jedla k-ia

2. korenina: voňavé k., polievkové k.

korenie -nia -ní s. 1. hromad. ▶ guľovité aromatické plody kra piepora čierneho Piper nigrum, dodávajúce pokrmom ostrú, výraznú chuť: celé, mleté k.; zelené k.; čierne k. nezrelé plody usušené po fermentácii; biele k. zrelé plody zbavené šupky; červené k. dozreté neolúpané plody; rozdrviť k.; pridať do jedla štipku korenia □ potrav. nové korenie nedozreté plody stromu pimentovníka lekárskeho Pimenta officinalis
2. ▶ čerstvá al. usušená látka rastlinného pôvodu (al. zmes takýchto látok) s prenikavou vôňou a výraznou chuťou, používaná na dochucovanie pokrmov; syn. korenina: cudzokrajné k.; provensalské, indické k.; posypať pstruha grilovacím korením; dochutiť mäso pikantným korením; čínska zmes piatich korení; Predlžujem dôverné chvíle, dávkujem ich ako vzácne korenie. [A. Hykisch]; pren. Paradox je korením dobrej lyriky. [LT 2001] niečím silným, ozvláštňujúcim
◘ parem. humor/smiech je korením života veselá nálada, zmysel pre vtip robia život ľahším, krajším

korenie, -ia str.

1. prísada do jedla, dodávajúca mu chuť, farbu al. vôňu: čierne, nové k.;

2. ľud. časť názvu niektorých rastlín: k. sv. Petra čakanka

(jedno) korenie; (bez) korenia; (ku) koreniu; (vidím) korenie; (ó) korenie!; (o) korení; (s) korením;

(štyri) korenia; (bez) korení; (ku) koreniam; (vidím) korenia; (ó) korenia!; (o) koreniach; (s) koreniami;