korenie -ia s.
1. sušené bobuľky exotického kra použ. ako zákl. korenina; čierne korenie: celé, mleté k., pridať do jedla k-ia
2. korenina: voňavé k., polievkové k.
korenie -nia -ní s.
korenie -nia -ní s. 1. hromad. ▶ guľovité aromatické plody kra piepora čierneho Piper nigrum, dodávajúce pokrmom ostrú, výraznú chuť: celé, mleté k.; zelené k.; čierne k. nezrelé plody usušené po fermentácii; biele k. zrelé plody zbavené šupky; červené k. dozreté neolúpané plody; rozdrviť k.; pridať do jedla štipku korenia □ potrav. nové korenie nedozreté plody stromu pimentovníka lekárskeho Pimenta officinalis 2. ▶ čerstvá al. usušená látka rastlinného pôvodu (al. zmes takýchto látok) s prenikavou vôňou a výraznou chuťou, používaná na dochucovanie pokrmov; syn. korenina: cudzokrajné k.; provensalské, indické k.; posypať pstruha grilovacím korením; dochutiť mäso pikantným korením; čínska zmes piatich korení; Predlžujem dôverné chvíle, dávkujem ich ako vzácne korenie. [A. Hykisch]; pren. Paradox je korením dobrej lyriky. [LT 2001] niečím silným, ozvláštňujúcim ◘ parem. humor/smiech je korením života veselá nálada, zmysel pre vtip robia život ľahším, krajším
korenie p. korenina
korenina prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu • korenie: korenina, korenie do omáčok
korenie, -ia str.
1. prísada do jedla, dodávajúca mu chuť, farbu al. vôňu: čierne, nové k.;
2. ľud. časť názvu niektorých rastlín: k. sv. Petra čakanka
korenie s. csl koreninová prísada do jedál a nápojov, obyč. čierne korenie: Do klobásou dávajú teras papriku, koreňia, cesnag aj majerán (Vrbie RUŽ); Já mám rát koreňí aj f poléfce (Skalica); Bošpor zapraži še dobre zo slaňinu, da še koreňe, cesnig i bopkovo ľisce (Rozhanovce KOŠ); čierno koreňia (Prievidza; Mošovce MAR); biele koreňie (Návojovce TOP); voňavo koreňia (Sklabiná MK); mleté korenié (Trakovice HLO) L. lúté koreňí (Stupava BRA) - štipľavé F. na Orave kone mali jako korenie, fšetko boli handliari (Riečnica KNM) - kone si vysoko cenili a kupčili s nimi; ríká sa, že smích je koreňím života (Skalica) - smiech spríjemňuje život; pišné stvorení predávalo korení (Brestovany TRN) - pýcha odpudzuje
korenie [-ie, -ia, -í] s hromad 1. korene rastlín: korenie brezowe y hrabowe kopaly (s. l. 1677); koreni travy se vyšlapava (GAJARY 1788 LP); L. s k-im celkom úplne: stirpitus: s korenjm, z gruntu, od koreňa, dočjstá (KS 1763) 2. prísada do jedla dodávajúca chuť, farbu al. vôňu, korenina: dalo se k rybam na korenij d 9 (ŽILINA 1599); na korenia wssalyyakowe (RADVAŇ 1608); kramar cele y tlučene koreny prodawa (KoA 17. st); cybule (je) zname korenj (MBF 1721); mažyar na korenya tlczt (s. l. 1737); všelike koreni, ďjumbir, peper, hrebički (MVV 1779-85 E) L. banské, čierne, čisté, krámske k. nedozreté sušené bobule piepru čierneho Piper nigrum: dwa ffunty banskeho korenia neb pepru (LIETAVA 1624); ryby z ostru poliewku, z čystym korenym (ILAVA 1663); z čystim korenim kapusta; na obed ssčuka s čistim korenim (ŽILINA 1693-94; 1704); (kúpil som) kramsko korenia (KRUPINA 1692); wezmy ssalfiu a pepr, to gest kramskeho korenya (LR1 17. st); dwe zrná čjerneho korenja (PL 1787); červené, turecké k. (sušené mleté) plody papriky ročnej Capsicum annuum; pohar, (v) kterom bolo korenj e cžervene (PRIEVIDZA 1768); cžervene korenj v páleném uživané vyhánj pot i ged (TS 1771); običegne korenia turecke tak rečene prodawatj gest slobodne (PONIKY 1786); nasip čerweneho korenya (HK 18. st); wezmi dluheho korenia půl lota (ŠkD 1775) sušené plody piepru dlhého Piper longum; z hrebičkowim korenim wino (PR 18. st) s klinčekami; (kúpil) pochabeho korenia d 1, chleba d 60 (ŽILINA 1725) sušené korene piepru opojného Piper methysticum; casia: wonne korenj (FO 1737) škorica 3. čierne korenie: k wecžerij korenj, zazworu, ssefranu, hrebiczkow (ŽILINA 1585); ffunt koreny anebo pepru (TRENČÍN 1633); sljwek s korenim a orechmi naprawowanich poslalo se; daly sme ffierdunk korenia a djumbieru (KRUPINA 1689; 1692); piper: korenj (AS 1728) 4. aromatické, obyč. liečivé rastliny al. drogy z nich: cyčwar gest koreny s kragin zamorskych prinesene (HL 17. st); proti smrti nic korenj nespomuže (MBF 1721); masti drahe z nardoweho koreny (Le 1730) z koreňa fúzatca Andropogon; obes wrecussko s tjm korenym do neho (do pokazeného vína) (VK 1764) L. bot ktož by mluwity nemohl, war angelske koreni archangeliku lekársku Archangelica officinalis; palyczkowe koreny (:anebo babycowe:) w močarech roste rastliny z rodu pálka Typha; bradowyczne koreny, hledag mesyczek (HL 17. st) nechtík lekársky Calendula officinalis; cynomorion: bykowé korenj (KS 1763) juhoeurópska rastlina Cynomorium coccineum; eletaor, černe koreny, s. Ducha koreny čemerica čierna Helleborus niger; čerwene koreny anebo hady koreny (HL 17. st) nátržník rovný Potentilla erecta; doroniky koreni proti nadimani (RN 17.-18. st) medunica medovkolistá Melittis melissophyllum; fialové, fiolné k. kosatec florentský Iris florentina: loth fialoweho korenia (RP 18. st); fyolne koreny (HL 17. st); nazbireg kwetu asparagoweho aneb hromoweho korenj (MT 17. st) asparágus lekársky Asparagus officinalis; myacanthon: hromowé koreni lesné (KS 1763) rastlina z rodu skalnica Sempervivum; yeleniho korenj kus (KLe 1740) smldník jelení Peucedanum cervaria; krewne anebože trene koreny (HL 17. st) nátržník rovný Potentilla erecta; natluč masneho korenga, gine konskeho sstyawu (LR7 18. st) štiavec kučeravý Rumex crispus; nesstowyčne koreny vel lupkamen (HL 17. st) rastlina z rodu lomikameň Saxifraga; Pfingstrose: piwonkowe koreni (ML 1779) pivonka lekárska Paeonia officinalis; z veroniky neb z přjtržnjho korenj vodky po 2 loky pi (TS 1771) veronika lekárska Veronica officinalis; wezmi primgetne koreny a psseniczne klasy (LR5 18. st) rastlina z rodu starček Senecio; tu bylynu s strelowim korenim pry sebe nosy (HL 17. st) horec krížatý Gentiana cruclata; parietaria: sw. Petra koreni (KS 1763) murovník lekársky Parietaria officinalis; koren swinskeho koreni (RG 18. st) krtičník hľuznatý Scrophularia nodosa; mezereum: wlčy koreny (KS 1763) lykovec jedovatý Daphne mezereum; wezmi zagecziho koreni (LR3 18. st) asparágus lekársky Asparágus officinalis; zagemne koreny (HL 17. st) chlpánik obyčajný Pilosella officinarum; korenný2 príd 1. dochutený koreninami, korenený, okorenený: wino a z korenimy wecmy priprawene pokrmy gsau užjtečne (RT 17. st); olitorius hortus: kořenná zahrada (FO 1737) na pestovanie korenín; (chorý) ma se od welmi kiseljch, korenjch a pečistjch pokrmu zdržowati (HT 1760); aromatopolium: krám korénny (KS 1763) korenárstvo; collyra: korene medowe pakačiky (LD 18. st) 2. určený na mletie korenia mlinček solnj, mlincžek koreny (KRUPINA 1689); -íčko expr k 3: (jarné slnko) otwýrage swu mocy wsseliké polný kwýťi, tráwu zelenú wydáwa, drýwýčko listem odýwa, koreňýčko obžýwa (CC 1655); (na jar) slunce gasnegj swjtj, drjwíčko listem odjwa, koreničko obzjwa (KK 1709)
korenný2 p. korenie