korešpondencia -ie ž.
1. písomný styk: úradná k., prerušiť k-iu
2. súhrn listov (význ. 3), listy: odoslať k-iu; k. štúrovcov
3. kniž. al. odb. súladný vzťah, súlad, zhoda
□ viesť k-iu korešpondovať;
korešpondenčný príd.: k. styk; k. lístok karta s natlačenou známkou
korešpondencia -ie ž. ‹l›
1. (s kým; medzi kým) písomný styk, dopisovanie: viesť (s partnermi) obchodnú k-iu
2. listy al. súhrn písomností, listov došlých a odoslaných
3. kniž. a odb. vzájomný súladný vzťah, dopĺňanie, súlad, zhoda: filoz. teória pravdy, podľa ktorej je pravdivý súd taký súd, ktorý zodpovedá skutočnosti, korešponduje (vo význame 2) s ňou; mat. vzťah medzi sústavami al. útvarmi (v geometrii napr. osová súmernosť, rovnoľahlosť a pod.);
korešpondenčný príd.: k. styk písomný; k. lístok otvorená poštová listová zásielka bez obálky s vytlačenou známkou; šach. k-á hra hraná na diaľku s písomne vymieňanými záznamami ťahov; log. k-é pravidlo výrok, ktorý je časťou teórie a pritom hovorí tak o pozorovateľných objektoch, vlastnostiach al. vzťahoch, ako aj o teoretických konštrukciách, ktoré sa pozorovať nedajú; k. kurz jazykový kurz na diaľku;
korešpondenčne prísl.: študovať k.
korešpondencia1, -ie ž.
1. písomný styk: obchodná, úradná, cudzojazyčná, súkromná k.; viesť k-iu;
2. súhrn listov nejakej osoby: k. Timravy a Šoltésovej;
korešpondenčný príd.: k. styk, k. lístok karta s natlačenou známkou; k. šach hrá sa na diaľku, pomocou korešpondencie
korešpondencia2, -ie, -ií, -iám, -iách ž. vzťah, istá zhoda: k. písma a výslovnosti, k. medzi krivkami
(jedna) korešpondencia; (bez) korešpondencie; (ku) korešpondencii; (vidím) korešpondenciu; (ó) korešpondencia!; (o) korešpondencii; (s) korešpondenciou;
(tri) korešpondencie; (bez) korešpondencií; (ku) korešpondenciám; (vidím) korešpondencie; (ó) korešpondencie!; (o) korešpondenciách; (s) korešpondenciami;