korešpondencia -ie ž. ‹l›
1. (s kým; medzi kým) písomný styk, dopisovanie: viesť (s partnermi) obchodnú k-iu
2. listy al. súhrn písomností, listov došlých a odoslaných
3. kniž. a odb. vzájomný súladný vzťah, dopĺňanie, súlad, zhoda: filoz. teória pravdy, podľa ktorej je pravdivý súd taký súd, ktorý zodpovedá skutočnosti, korešponduje (vo význame 2) s ňou; mat. vzťah medzi sústavami al. útvarmi (v geometrii napr. osová súmernosť, rovnoľahlosť a pod.);
korešpondenčný príd.: k. styk písomný; k. lístok otvorená poštová listová zásielka bez obálky s vytlačenou známkou; šach. k-á hra hraná na diaľku s písomne vymieňanými záznamami ťahov; log. k-é pravidlo výrok, ktorý je časťou teórie a pritom hovorí tak o pozorovateľných objektoch, vlastnostiach al. vzťahoch, ako aj o teoretických konštrukciách, ktoré sa pozorovať nedajú; k. kurz jazykový kurz na diaľku;
korešpondenčne prísl.: študovať k.