koreň -a m.
1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy; zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa
2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba
3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova; mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej
□ mať k-e v niečom koreniť1
● mať zdravý k. mať pevné zdravie; to je k. (všetkého) zla podstata, príčina; to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu; ísť na k. veci skúmať podstatu; vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;
koreňový príd.: k-é výhonky; k-á zelenina;
korienok -nka m. zdrob. k 1, 2: mladé k-y
● začervenať sa po k-y vlasov veľmi
koreň -ňa pl. N -ne G -ňov m.
koreň -ňa pl. N -ne G -ňov m. 1. ▶ podzemná bylinná al. drevnatá časť rastliny, ktorá upevňuje rastlinu v pôde a umožňuje čerpanie vody a živín: hlavný, vedľajší k.; dlhý kolovitý, valcovitý k.; jedlý, dužinatý k. mrkvy, chrenu; vzdušné korene filodendronu; surový, usušený k. zázvoru; hrčovité korene stromu; vyvrátiť strom z koreňov; vytrhnúť burinu aj s koreňom ↗ i fraz.; časť úrody vyschla, zhnila na koreni podľahla skaze pred zberom □ čierny koreň, dobrý koreň ľudové označenie liečivej rastliny kostihoja lekárskeho Symphytum officinale 2. ▶ zaradenie k istému spoločenstvu, východisko, pôvod: rodové korene; pripomenúť si svoj spišský k.; jeho korene siahajú na východ; vyrásť z domácich koreňov; Mal český koreň, ale jeho mentalita bola už číro slovenská. [J. Smrek]; Rajniakovský koreň má zdravé basketbalové výhonky. [Pc 1998] 3. (i v čom) ▶ príčina vysvetľujúca vznik al. existenciu javu: historické korene veľkomoravskej tradície; korene nespokojnosti; hľadať k. sporu, zla; prísť na k. tajomstva; byť pri koreni záhady; považovať etnickú rôznorodosť za k. problému; konflikt má hlboké, hlbšie korene vážnu, vážnejšiu príčinu; Dnes hľadám koreň vlastnej ľsti. [J. Buzássy] □ mať korene v niečom koreniť, pochádzať 4. anat. ▶ časť niektorého orgánu (jeho začiatok): k. jazyka, penisu; k. nechta; široký k. nosa; zapálený zubný k.; poškodený nervový k.; dĺžka psa od kohútika po k. chvosta; sfarbený k. zobáka 5. mat. koreň rovnice ▶ číslo, ktoré po dosadení do rovnice dáva rovnosť, riešenie rovnice 6. lingv. ▶ časť slova al. slovného tvaru, ktorá je nositeľom základného lexikálneho významu, koreňová morféma: k. slova; slovesný k.; rekonštruovať spoločný indoeurópsky k. 7. G a A -ňa pl. N -ni hovor. expr. ▶ človek mužského pohlavia, chlap: Iste tu má nejakého koreňa, potvora! [P. Sabolová]; Nejaký koreň v chrysleri sa pýtal na Terezu. [P. Glocko]; Á, koreni sú už tu. [D. Kraus]; Tak som si pomyslel, čo budem tvrdnúť v meste, starý koreň, hybaj do lesa, od jari do zimy tu žijem celkom sám. [V. Švenková] ◘ fraz. mať tuhý koreň mať pevné zdravie, byť odolný, nezlomný; od koreňa a) od základu b) celkom, úplne; prísť/dostať sa [až] na koreň veci zistiť podstatu problému; vytrhať/vyvrátiť niečo do koreňa celkom, úplne niečo zničiť; vytrhnúť [burinu] aj s koreňmi úplne, celkom niečo (neželateľné, škodlivé) odstrániť; zapustiť [hlboké] korene a) udomácniť sa v nejakom prostredí, zakoreniť sa b) žart. ostať niekde dlho c) znehybnieť na mieste ▷ zdrob. ↗ korienok
koreň p. základ 2
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
koreň, -a m.
1. spodná, bezlistá časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi: hlavný, vedľajší, bočný k.; vzdušné k-e; drevnatý, dužnatý k.; pustiť k. (k-e); k. stromu, rastliny, vyvrátiť strom z k-a, z k-ov; ostať, uschnúť, vypršať na k-i o obilí, ktoré ostalo nepokosené; predať ovocie na k-i pred obratím;
pren. základ, podstata, pôvod niečoho: k. zla
● zmeniť niečo od l-a od základu; má zdravý k. je zdravý, zo zdravého rodu; ísť na k. veci skúmať podstatu; otriasť (niečím, niečo, niekým, niekoho) do k-ov do základov; hovor. zbojník od k-a a) huncút, bitkár od malička; b) od základu zlý človek; zapustiť (hlboké) k-e udomácniť sa zakoreniť sa (pevne); mať, nemať hlboké k-e pevný základ; vytrhnúť, vytrhať niečo (aj) s k-om (k-mi) úplne vyhubiť; byť z dobrého k-a byť odolný (najmä fyzicky);
2. anat. časť orgánu, ktorou je pripojený k organizmu: k. zuba, jazyka, nosa;
3. lingv. spoločný základ niekoľkých slov, ktorý už nemožno rozkladať;
4. mat. odmocnina; značka pre odmocninu; k. rovnice výsledok riešenia rovnice, neznáma vyjadrená známymi číslami;
koreňový príd. k 1, 2: k. výhonok;
korenný1 príd. k 3: lingv. k-á slabika;
korienok, -nka m. zdrob. k 1, 2: liečivé, sušené k-y (rastlín), k-y vlasov
● hovor. očervenieť po k-y vlasov veľmi sa začervenať
koreň m. 1. csl spodná, v zemi rastúca časť rastliny: S koreňa často virastú víhonke, aj ke_ca odlomí hlava (Pukanec LVI); Načo be som bou̯ aj koreňe sušiu̯, kot som mohou̯ samej hríbe (V. Lom MK); Vietr vivráciu̯ strom aj s koreňem (Hlboké SEN); Má tích koreňóv píru navitrásať (Chocholná TRČ); Dachtori strom ma bars hliboko koreňe (Dl. Lúka BAR); hlavni koreň (Stanča TRB); postraní koren (Dol. Orešany TRN); rosní koren (Radošina NIT); puščic koreňi (Kaluža MCH); púšťaťi koreňe (Str. Plachtince MK) L. (zhorieť, predať ap.) na koreňi (Lišov KRU, Lapáš NIT), na koreňu (Studenec LVO) - ešte na roli, lúke neskosené (o obilí, tráve ap.) F. bid z dobrého koreňa (V. Bielice TOP), pochodzidz z dobrého koreňa (Studenec LVO) - húževnatého, zdravého rodu; huncúd ot koreňa (Lukáčovce HLO) - veľký huncút; zloďej ot koreňa (Hor. Lehota DK), zbojníg ot korena (Kameňany REV) - od mala veľký zlodej; staré korene v ďeďiňe (M. Čausa PDZ) - pôvodné rody, rodiny; já som koren ottálto (Rakovice PIE) - pôvodný obyvateľ; šag jeho dedo, koren-prekoren tu bívali (Lukáčovce HLO) - celý rod od pradávna; jejíh rod má indze korene (Brestovany TRN) - sú odinakiaľ; pustit korene (Lukáčovce HLO), zapuščič poriadňi koreňi (Brezina TRB) - udomácniť sa, navyknúť si niekde; koriň hrichu (Klokočov ČAD) - príčina nevraživosti; zhoredz do koreňa (Margecany GEL), vipaľidz do koreňa (Prešov) - do základov; vivráťiť sa ot korena (Kociha RS) - úplne, celkom; povedať šetko ot korenä (Val. Dubová DK) - od začiatku, dôkladne; prizdz na koreň veci (Brezina TRB) - zistiť podstatu, príčinu; bodaj mu bú ešče aj koren zahinú! (Brusník REV) - predkovia, celý rod; ej, ces tvoj koreň, čos to spravev! (V. Bielice TOP) - ty huncút, potvora; jakí koreň, takí fús (Bošáca TRČ), jake koreňe, take naśeňe (Humenné) - koreň je základom celej vegetácie rastliny, akí sú rodičia, také sú aj deti 2. jstrsl, jzsl, spiš všeobecné označenie ovocného stromu, kra, sadenice ap.: Ženi sa postavili gu koreňom z vedrom, chlapi mali na starosťi putňe (Plavé Vozokany VRB); Aľe tie (starodávne) koreňe sa ňiektoré zachovali f tíh viňiciach (Hor. Strehová MK); Máme peť koreňou sliviek, ďesaď marhúl (Návojovce TOP); To bóv len takí vinohrádek, ale tristo korenóv som mav (Čachtice NMV); Mali zme tak krížom ale desat korenóv egrešu (Brestovany TRN); Ket trochu človeg hŕkov do korena, šecko otelo mav hned na zemi (Pata ŠAĽ) L. vino s koreňa (Studenec LVO) - hroznové víno 3. csl časť niektorých orgánov, ktorou sa spájajú s ostatným organizmom (o zube): Velkí koren mal tod zup, ledvádz ho vita̋hnul (Prihradzany REV); Už aj korene mám vižraté a po zuboh ani chíru (Malženice HLO); Mám tam hore ešči jeden koreň, co me furd boľi (Hencovce VRN); koreň zuba (V. Bielice TOP) 4. csl v dvojslovných názvoch najmä liečivých rastlín: čierni koreň (Zariečie PCH), čérní koreň (Dúbravka BRA), čérne koren (Cinobaňa LUČ) - bot. kostihoj lekársky (Symphytum); jurskí koreň (Bošáca TRČ), ďúroví koren (Dol. Súča TRČ), džuroví koren (Krokava RS) - bot. zubovník šupinatý (Lathraea squamaria); kráľou korem (Opava MK, Selce KRU) - bot. krasovlas bezbyľový (Carlina acualis); fijaloví koreň (Štefanov SEN), fijalski koreň (Dl. Lúka BAR) - bot. kosatec nemecký (Iris germanica); horki koreň (Torysa SAB), žolti koreň (Rozhanovce KOŠ) - bot. horec žltý (Gentiana lutea); tatarski koreň (Dl. Lúka BAR) - bot. puškvorec (Acorus); haďací koreň (Mur. Dl. Lúka REV) - bot. papraď (Dryopteris); masnej korem (Dol. Tisovník MK) - bot. mrlík (Chenopodium); korienček m. zdrob. expr. k 1: korienčok (Mošovce MAR); korénček (Brestovany TRN)
korienček p. koreň
koreň [-ň, -n] m 1. spodná bezlistá časť rastliny, kt. je v zemi: pani Zaviška kazala, aby vzali polniu šalfiu, volový chvost s koreniom, bukvicu s koreniom (BYTČA 1620 E); koren (javora) zemou zasipali (ŠTIAVNIČKA 1676); huby na koreňi netrwagu aňi gednu zymu (GV 1755); eversa vi tempestatis qvercus: pre búrku od koreňa wywráceny dub (KS 1763); hrst petrželowich korenou umi dobre (VK 1764); do strkowitég zemi zasadeným malinowým stromkom ma se srdečný prostredny koren odrubat (BiN 1799); wiberag repu, mrkew a gine korene (PR 18. st) koreňovú zeleninu L. buki koreňe pussčagu do zeme (GV 1755) zakoreňujú sa; obilie na korenj kamenecz zbil (LIPTOV 1767); predal zbozga na koreny za ctiri zlate (PRIEVIDZA 1786) nepožaté; x. bot polipodium: andelsky sladky koren (LD 18. st) sladič obyčajný Polypodium vulgare; Geum vrbanum: benedyktowy koren (LF 1791) kuklík mestský Geum urbanum; Zedoaria: cycwarowý kořen (TT 1745) kurkuma zedoárová Curcuma zedoaria; helleborum: koren čemeričnaty, kychawny (KS 1763) čemerica čierna Helleborus niger; Schwarzwurz: černý koren, swálnikowý koren kostihoj lekársky Symphytum officinale; čertkusowy koren čertkus lúčny Succisa pratensis (LF 1791); spraw farbu z čerwenym korenem (RT 17. st) alkana farbiarska Alkanna tinctoria; fialový, fiolový, fiolny k. kosatec florentský Iris florentina: (lilium) druhe gmenuge se koren ffyolny (HL 17. st); wezmy fyalowy koren (LR1 17. st); fiolowj koren (RN 17.-18. st); hadí, hadový k. a. nátržník rovný Pontentilla erecta al. stavikrv hadí koreň Polygonum bistorta: natržnyk, hledag hagyi koren (HL 17. st); Bistortae: hadj kořen (TT 1745); bistorta: koreň hadowy (KS 1763) b. rastlina z rodu hadomor Scorzonera: do počtu kořenowitých zrostlin přislauchagj kwaky, petržel, hadj kořeň (:hadj mord:) (HRK 1773); drahe korenj su pepr, ďumbyer, hadj malj koreň (KoB 1666) nátržník malokvetý durínsky Potentilla parviflora ssp. thuringiaca; čtiri loti hoscowýho koreňa, plucnjka (PL 1787) silenka francúzska Silene gallica; anthorae: ged hogjcy koreň (TT 1745) prilbica jedhojová Aconitum anthora; pevcedanum: geleny a srny koren (KS 1763) smldník jelení Peucedanum cervaria; dictamnum: geleny koren (GF 1717) jasenec biely Dictamnus albus; kapradj koren papraď samčia Dryopteris filixmas; Conuallaria polygonatum: kokořjkowy koren rastlina z rodu kokorík Polygonatum; kozljkowý koren, odolen valeriána lekárska Valeriana officinalis (LF 1791); senecio: krjzowy koreň (KS 1763) starček obyčajný Senecio vulgaris; lastowiči koren (ŠkD 1775) lastovičník väčší Chelidonium majus; medvedí k. a. kôprovník štetinolistý Meum athamanticum: meum: koprnjk, medwedy koreň (KS 1763) b. boľševník borščový Heracleum sphondylium: spondylium: medwedy koreň (KS 1763); zeler, myrykowy koren (LF 1791) zeler voňavý Apium graveolens: vincetoxicum: koreň postreleni (KS 1763) luskáč lekársky Vincetoxicum hirundinaria; Triticum repens: pegrowy koren (LF 1791) pýr plazivý Agropyron repens; glycyrrhiza: sladky koren, laskoryca (KS 1763) sladovka hladkoplodá Glycyrrhiza glabra; (vezmi) scorzoneroweho koreňa (RT 17. st) rastlina z rodu hadomor Scorzonera; scrofularia: swinsky koreň (KS 1763) krtičník hľuznatý Scrophularia nodosa; calmuz: tatarsky koren (NP 17. st) puškvorec obyčajný Acorus calmus; trewdawý koren (LF 1791) jasenec biely Dictamnus albus; galanga major: wětssj galgantowý kořen (TT 1745) alpínia galangová Alpinia galanga; viničný, vinný k. vinič hroznorodý Vitis vinifera; winičiar wjne korene sadj (KoB 1666); conseminea vinea: ze wsseligakym koreňem winičnym wisaďená winica (KS 1763); koreň winičný uschel (BlR 18. st); obkop stromi a winni koren (PR 18. st); koren wlcžy (LR1 17. st) lykovec jedovatý Daphne mezereum; wodný koreň neb blessnjk (PL 1787) blšník obyčajný Pulicaria vulgaris; wredoweho korena loth (RT 17. st) všeliek hojivý Imperatoria ostruthium; koren zlatochvost (PR 18. st) lamarkia zlatá Lamarchia aurea; žlutý kořen (TT 1745) kurkuma dlhá Curcuma longa; x. pren w kragine Uherskeg wjra hluboky koren wpustila (WP 1768) zakorenila sa; žena twa yakožto wijny kořen bude plodna (BAg 1585) veľmi; x. pren náb že žiwota panenského wyssél winný koreň, w kteremžto my bozských milostj múžeme nadobudnuti (SlK 1766-80) Kristus 2. jeden exemplár nej. rastliny aj s koreňom: korzen chmelowy miel w swey zahradie (ŽK 1473); nagkragšge try korene klincuw witrhol (KRUPINA 1742) 3. ľudský rod, pokolenie, plemeno: wssecko pokolenj lidske pochazy s pohanskeho anebo z židowskeho korene (SP 1696); bratu nassich stričnich od korene Ferencza (TEPLÁ 1747); x. pren bibl zakwitl koreň Jesse (CC 1655) narodilo sa dieťa z toho rodu 4. základ, podstata: kde sedlaczy wes osazugi od korzene noweho (ŽK 1473); wjno ge prjkissle, ačkolj dobrym korenjom gest y sylne (RAJEC 1694); lakomstwý, koren wsseho zleho (SK 1697); koren žiwota, koren smrti (GŠ 1758); zlost mnohým neprawostem studnica, koren a začatek gest (SKá 18. st); tento (švec) byl psysko weliký a ssibal od korene (StN 1785); Maria gest koren wsseho dobreho (Káz 18. st) F. do, od, z k-a celkom, úplne: prokletj materino s korene wiwraty zaklady (šťastia) (CO 17. st); wssecžko (drevo) do korenj a witjaly a wiwezli (VESELÉ 1747); funditus: dočjstá, do koreňa; stirpitus: z gruntu, od koreňa (KS 1763); opitý (muž) ag temer s koreňa celý dom wiwracá; (osada) wšecka až do koreňa wihorila (BU 1795) 5. časť orgánu, z ktorej vyrastá: z koreňa ňechty odtrhnute byli (PP 1734); elinqvandum te dabo usqve ab radicibus: od korenúw wyrežem gazyk (KS 1763); koža (dobytka) a koren srsti od prassywosti nakažene byli (ŠkD 1775); ze zubuw juž aňi koreňuw nemela (BR 1785); kone hwost magi na koreni kratssj (PR 18. st); -ový, -ný1 príd k 1: rhizias succus: korenowá mjzga, wlhkost; capillamenta: korenne ratolesti neb fúse; radere marris: kopati z motyku korennu klčovnicou (KS 1763); k 4: počatná (:koreňowá:) samozwučka nezmeňená zustáwá (BE 1794) gram v základe slova P. atpn Anthonius Koren (v Litave 1469); Giryk Koren (v P. Ľupči 1563)
korenný1, koreňový p. koreň