koral -a mn. N a A -y m. drobný morský živočích žijúci v súvislých útvaroch; zool. koraly Anthozoa;
koral -u L -e mn. -y m. kríčkovitý útvar z vápenatej látky vylučovanej koralmi a použ. v šperkárstve;
koralový príd.: k. útes; k. náramok
koráľ -a m.
1. guľkový, valčekový ap. útvar z rozlič. materiálu použ. v bižutérii, hovor. granátka: navliekať k-e
2. korále -ov mn. náhrdelník z koráľov;
koráľový príd.: k. materiál; k-á niť;
korálik -a mn. koráliky -ov m. zdrob.: sklený k., detské k-y; elektrotech. izolačný k.
koral G a A -la pl. N a A -ly m. (živočích)
koral -lu L -le pl. N -ly m. (kríčkovitý útvar)
koráľ -ľa pl. N -le G -ľov m.
koráľ -ľa pl. N -le G -ľov m. ⟨gr.⟩ 1. zried. ▶ drobný útvar v podobe guľôčok al. valčekov s dierkou určený na navliekanie, korálik: dlhá šnúra koráľov; navliecť k. na šnúrku; strapec hrozna urobený zo zelených koráľov 2. korále pomn. ▶ bižutériová ozdoba na hrdlo v podobe guľôčok al. iných drobných útvarov z rozličného materiálu navlečených na niť, koráliky, náhrdelník: sklenené, drevené korále; ručne robené a maľované keramické korále; kombinujte korále, náramky a brošne; Na krku sa jej kolísali korále. [D. Dušek]; Ak chcete vyzerať extravagantne, stačí si dať na krk veľké korále. [STV 2007]
koral1 -la L -le pl. N a A -ly m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ drobný morský živočích, mechúrnik s vápenatou schránkou, žijúci na dne mora vo veľkých kolóniách: odumretý k.; obdivovať pestrofarebné karibské koraly; kochať sa tvarom a farbou koralov □ zool. koral červený Corallium rubrum s typickou červenou farbou schránky používanou v šperkárstve; koral hubovitý Fungia fungites 2. iba pl. koraly zool. ▶ bohatá trieda morských mechúrnikov s rohovitou al. vápnitou kostrou, žijúcich v teplých moriach a často vytvárajúcich koralové útesy (Anthozoa): stromovité, vejárovité, šesťlúčové k.
koral2 -lu L -le pl. N -ly m. ⟨gr.⟩ ▶ svetločervený až mäsovočervený kríčkovitý útvar z vápenatých výlučkov korala1 červeného; upravený úlomok z tohto útvaru používaný v šperkárstve: opracovaný k.; náušnice vykladané koralom; Kým narastie koral, trvá to desiatky rokov. [VNK 2001]
koráľ -a m. ‹g›
1. drobný (sklenený, drevený a pod.) valček al. guľôčka na navliekanie, používaný v bižutérii: navliekať k-e
2. korále -ľov pomn. šnúra koráľov (ako ozdoba): drevené k.;
koráľový príd.: k. materiál;
korálik -a m. zdrob.: k-y šnúra korálikov (ozdoba); eltech. izolačný (porcelánový) k. drobná keramická guľôčka s dierkou na izolovanie prívodových drôtov elektrických spotrebičov;
korálikový príd.: stav. k. betón; k-á konštrukcia
koral1 -a m. ‹g› zool. k-y mnohobunkové živočíchy z kmeňa pŕhlivcov (mechúrnikov) s pevnou vápenatou al. rohovitou kostrou, žijúce prirastené k morskému dnu, kde tvoria kolónie až koralové útesy;
koralový1 príd.: k. útes; geol. k. vápenec zložený zo schránok koralov; zool. k-é ryby žijúce v koralových útesoch
koral2 -u m. ‹g› vápenatá schránka koralov (zool.) al. úlomok z nej, spravidla vyhladený do valčekovitého al. guľovitého tvaru, používaný v šperkárstve;
koralový2 príd.: k. náhrdelník
korál1, -a, mn. č. -y drobný morský živočích; zool. k. červený (Corallium rubrum); koraly (Anthozoa) trieda mechúrnikov
korál2, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. pevná, vápenatá hmota kríčkovitého tvaru, vylučovaná z tela morských živočíchov, koralov, z ktorej sa vyrábajú šperky;
koralový príd.: k. útes, k-é ostrovy, k. náhrdelník
korál [k-, g-] m obyč. pl korále hebr/lat 1. guľovitý, valčekový ap. útvar z rozlič. materiálu použ. v bižutérii: (amulet) s goralmi dawagi djtkam na hrdle nositi (MT 17. st) 2. náhrdelník zložený z koráľov: korale cžerwene we troge okolo hrdla (SMREČANY 1637); korálmi obložené hrdla (B. BYSTRICA 1723); 7 ssnur goralu (PONIKY 1786); -ky dem k 1: wezmy koralkuw, ssmaragdu, rubintku, zaphiru priprawenych (RT 17. st); k 2: na krkéch místo koralkuw mela povesené klobási (BR 1785)
koral [-ral, -lar] m hebr/lat pevná, vápenatá látka tvorená z tela morských živočíchov, koralov: korale gsu stromečka morskeho haluzky (KoB 1666); koral dwogy gest, cžerweny a byly (HL 17. st); wezmy coralluow, perel quintlik (RT 17. st); prideg trochu kolaruw (RN 17.-18. st); prywoz od lapány koralluw hyrečny (KrP 1760); -ový príd: koralowý zoft (TT 1745)