korálka -ky -lok ž. hovor. 1. ▶ ozdobná guľôčka, valček al. iný drobný útvar s dierkou určený na navliekanie, korálik: plastové, keramické korálky; k. na ruženci; náhrdelník zo sklených korálok; navliekať drevené korálky na niť; prevliecť silón cez korálku 2. korálky pomn. ▶ bižutériová ozdoba na hrdlo v podobe guľôčok al. iných drobných útvarov z rôzneho materiálu, korále, koráliky: Nenosili sme batikované tričká a korálky. [InZ 2003]
korále, -ľov m. mn. č. hovor. ženská ozdoba na hrdlo, náhrdelník, obyč. v podobe guliek (z farebného skla, z dreva al. inej hmoty) navlečených na nitke;
korálky, -ov m. zdrob. expr.