kopyto -a -pýt s.
1. rohovitý obal na prstoch niekt. zvierat: konské k.
2. (drevená) obuv. forma: natiahnuť topánku na k.
● expr. rozniesť, roznosiť niečo, niekoho na k-ách podať zdrvujúcu kritiku ap.; hrub. al. expr. otrčiť k-á zomrieť; pejor. všetko je na jedno k. rovnaké; rovnako zlé;
kopýtko -a -tok s. zdrob.
● expr. je v tom → čertovo k.; vyhodiť si z k-a zabaviť sa
kopyto, -a, -pýt str.
1. rohovitý obal na konci prstov u kopytníkov: konské k.
● čertovo k. háčik, fígeľ; z toho trčí čertovo k.; rozniesť niečo na k-ách celkom zničiť; niž. hovor. strasie k-ami, otrčí k-á zhynie, zomrie; už je hore k-ami zahynul, zomrel;
2. obuvnícky nástroj, drevená forma, podľa ktorej sa robí obuv: natiahnuť topánku na k.
● hovor. robiť všetko na jedno k., všetko ja na jedno k. rovnaké, šablónovité; naťahovať niečo na svoje k. po svojom vysvetľovať, prekrúcať;
kopytný príd.: k. roh, k-á koža, k-á kosť;
kopýtko, -a, -tok str. odb.
● expr. čertovo k. háčik, fígeľ; žart. vyhodiť si z k-a dobre, veselo sa pobaviť
(jedno) kopyto; (bez) kopyta; (ku) kopytu; (vidím) kopyto; (ó) kopyto!; (o) kopyte; (s) kopytom;
(tri) kopytá; (bez) kopýt; (ku) kopytám; (vidím) kopytá; (ó) kopytá!; (o) kopytách; (s) kopytami;