kopyto, -a, -pýt str.
1. rohovitý obal na konci prstov u kopytníkov: konské k.
● čertovo k. háčik, fígeľ; z toho trčí čertovo k.; rozniesť niečo na k-ách celkom zničiť; niž. hovor. strasie k-ami, otrčí k-á zhynie, zomrie; už je hore k-ami zahynul, zomrel;
2. obuvnícky nástroj, drevená forma, podľa ktorej sa robí obuv: natiahnuť topánku na k.
● hovor. robiť všetko na jedno k., všetko ja na jedno k. rovnaké, šablónovité; naťahovať niečo na svoje k. po svojom vysvetľovať, prekrúcať;
kopytný príd.: k. roh, k-á koža, k-á kosť;
kopýtko, -a, -tok str. odb.
● expr. čertovo k. háčik, fígeľ; žart. vyhodiť si z k-a dobre, veselo sa pobaviť