Slovenské slovníky

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

kopať -e -ú nedok.

1. motykou al. iným nástrojom kypriť zem: k. rýľom, k. vo vinohrade; k. záhradu

2. odstraňovaním zeme vyhlbovať: k. základy, k. jamu

3. získavať, dobývať zo zeme: k. zemiaky, k. rudu

4. prudko pohybovať nohami; takto zasahovať: dieťa k-e nožičkami, kôň k-e; k. do dverí, chlapci sa k-ú

5. úderom nohy uvádzať do pohybu al. usmerňovať: k. loptu; k. rohový kop

6. hovor. expr. s chybami uskutočňovať, kaziť: k. odpoveď, písomku

7. expr. znevažovať, ponižovať: nevážia si ho, iba doňho k-ú

● k. niekomu hrob pripravovať záhubu; expr., trocha hrub. už je tam, kde loj k-ú zomrel; kto druhému → jamu k-e, sám do nej (s)padne; k. do mŕtvoly prenasledovať už porazeného protivníka;

dok. k 4, 5, 7 kopnúť -e -ú -pol

● expr. ani by doň nek-l nestojí oň

// kopnúť sa hovor. expr. zmýliť sa: poriadne sa k-l

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

kopať ‑e ‑ú nedok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

kopať sa -pú sa (ne)kopte sa! -pali sa -púc sa/-pajúc sa -púci sa/-pajúci sa -panie sa nedok. ▶ prudkými pohybmi nôh sa navzájom zasahovať, často s cieľom ublížiť si: Muži vyskočili z pohodlných kresiel a zúrivo sa na seba vrhli. Kopali sa. [M. Hvorecký]; Najprv si chcú [kone] dohrýzť len papule, krky, potom vyhadzujú zadkami a kopú sa. [L. Ťažký]

kopať¹ -pe -pú kop! -pal -púc/-pajúc -púci/-pajúci -paný -panie nedok. 1. (čo; čím) ▶ vytvárať priestor v hĺbke odstraňovaním zeme, hĺbiť v zemi: k. hlbokú jamu; k. studňu, podzemnú chodbu; k. čakanom, krompáčom; v dedine kopú vodovod; hrobári kopú hrob; tunel bol kopaný z dvoch strán hory; vojaci kopú lopatkami obranné zákopy; Sám kopal základy. Sám miešal betón, sám muroval. [V. Ferko]
2. (čo) ▶ vyberať zo zeme poľnohospodárske plodiny pomocou vhodného pracovného nástroja: k. na družstve zemiaky; Hnal sa kopať repu, aby mohol prvý odviezť. [J. Jonáš]
3. (čo; čím; ø) ▶ ručne kypriť zem vhodným pracovným nástrojom: k. záhradu; k. motykou; Vo viniciach sa čoskoro začne kopať. [V. Šikula]
4. (čo; kde) ▶ odhaľovať (nálezy a pod.) ukryté v zemi: archeológovia kopali vo viacerých lokalitách; pod hradom sa nikdy nekopalo; Kmotríčku, veď vieš, že sa už dávnejšie chystáme do Hlbokého potoka poklad kopať. [A. Habovštiak]
5. (čo; kde) ▶ získavať ťažbou, dobývať zo zeme: k. rudu, uhlie; baníci kopú hlboko pod zemou
◘ fraz. budeš kopať kanály (bez vzdelania) budeš môcť vykonávať iba nekvalifikovanú a ťažkú prácu; kopať si vlastný hrob nezodpovedným konaním škodiť sám sebe; expr. už je tam, kde loj kopú zomrel ◘ parem. kto druhému jamu kope, sám do nej padá/spadne kto pripravuje iným nástrahy, sám sa stane ich obeťou

kopať² -pe -pú kop! -pal -púc/-pajúc -púci/-pajúci -paný -panie nedok. 1. (koho; do koho, do čoho; čím; ø) ▶ robiť prudké pohyby nohou, nohami, často s cieľom zasiahnuť niekoho, niečo: k. nohami; zúrivo k. do dverí; k. do ležiaceho bagančami; dieťa kopalo nôžkami; dieťatko veľa kope výraznejšie sa pohybuje v tele matky; kopajúci kôň; Vtedy ma Lucia kopala pod stolom do nohy. [B. Šikula] upozorňovala bez slov na niečo (nevhodné); Vojakov kopal do zadku, zauškoval, fliaskal po tvári. [L. Ťažký]; pren. hovor. zbraň kope má veľmi silný spätný chod; elektrina kope po zasiahnutí elektrickým prúdom je živá bytosť vystavená triaške
2. (čo (do čoho); ø) ▶ pohybom nohy uvádzať do pohybu (obyč. loptu): k. loptu do súperovej brány; po prestávke kopali domáci jedenástku; vie dobre k. pravou i ľavou nohou; skvele kopané trestné kopy; bol špecialistom na kopanie priamych kopov
3. publ. (za koho, za čo) ▶ hrať futbal v športových súťažiach: k. za dorastencov; kope za prvoligové mužstvo; k. druhú ligu ↗ i fraz.; Ani futbalista nemôže kopať za dva tímy. [VNK 2002]
4. publ. expr. (za koho, za čo) ▶ pôsobiť, konať v prospech niekoho: k. za vládnu koalíciu; k. za mafiu spolupracovať; každý za niekoho kope; Samotný obsah a prínos návrhu [zákona] je akosi menej dôležitý než to, kto za koho kope. [Šp 2001]
5. expr. (do koho, do čoho) ▶ znevažujúco o niekom rozprávať; správať sa k niekomu urážlivo, zosmiešňovať niekoho: netreba k. do exposlanca; Zbytočne kope do politickej strany, ohovára bývalých súpútnikov. [VNK 2002]
◘ fraz. expr. kopať ako zdochýnajúci kôň brániť sa veľmi urputne (so zámerom čo najviac poškodiť protivníka), čo je vyvolané vedomím bezvýchodiskovej situácie; expr. kopať do mŕtvoly prenasledovať, ponižovať už porazeného protivníka; kopať druhú ligu pôsobiť v menej prestížnom al. v podradnom postavení
▷ dok. k 1, 2 ↗ kopnúť, k 5 ↗ kopnúť si

kopnúť¹ -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnutý -pnutie dok. 1. (koho; do koho, do čoho) ▶ zasiahnuť niekoho, niečo prudkým pohybom nohy: k. partnera pod stolom do členka; k. z celej sily do dverí; bál sa, že by ho kôň mohol k.; Jeden z nich ma surovo kopol do rebier, až mi vyrazilo dych. [J. Kot]; Ideš! - otočil sa a kopol psa do zubov. [V. Šikula]; pren. hovor. kopla ho elektrina zasiahol ho elektrický prúd
2. (čo; do čoho) ▶ prudkým pohybom nohy uviesť do pohybu (obyč. loptu): k. do lopty; prudko kopol loptu na bránu; zle kopnutá jedenástka; Súper do čoho kopol, z toho dal gól. [Sme 1998] mal úspešnú streľbu
3. hovor. expr. (čo) ▶ vypiť na jeden dúšok: k. do seba pohárik čerešňovice; Chvíľku váhajú a potom tiež do seba kopnú obsah hrnčekov. [InZ 2000]
◘ fraz. expr. aby/bodaj ťa [pečená] hus kopla výraz zlosti, nespokojnosti, roztrpčenosti voči niekomu; ani by doň nekopol nestojí oň; múza ho kopla dostal inšpiráciu
▷ nedok. k 1, 2 ↗ kopať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

dobývať získavať ťažbou • ťažiť • dolovať: na severe dobývajú, ťažia, dolujú uhlie • exploatovať: exploatovať lesy • kopať: kopať rudu • vŕtať (dobývať pomocou vŕtačky): vŕtať ložisko rudy • ban. rúbať: rúbať uhlie

hĺbiť robiť hlbším • vyhlbovať • kopať: hĺbiť, vyhlbovať, kopať jamu, studňu • dlabať (obyč. dlátom robiť dieru): dlabať otvor

kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovať • ničiť • nivočiť • znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduch • expr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si život • hovor. expr.: babrať • degviť • packať • hovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šaty • hovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládež • hovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomku • expr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať

kopať 1. motykou al. iným nástrojom obracať pôdu a tak ju spracúvať • rýľovať (rýľom): kope, rýľuje záhradu • kypriť • skyprovať (robiť zem kyprou): kyprí, skypruje zem pred výsadbou stromčekov • ryť: stále ryje v záhrade • okopávať (kypriť pôdu okolo rastlín a zároveň zbavovať kultúrne rastliny buriny): okopáva zemiaky, repu

2. p. hĺbiť 3. p. dobývať 4. p. kaziť 1

kypriť robiť kyprejším, kyprým • skyprovať • prekyprovať: kypriť cesto práškom do pečiva; skyprovať, prekyprovať hriadku • šuchoriť • nadľahčovať (robiť vzdušnejším, ľahším): lopatou šuchorí, nadľahčuje zem • kopať (kypriť motykou) • rýľovať (kypriť rýľom)

strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane • páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľovi • expr.: prášiť • ráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davu • vystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu

p. aj poľovať

2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa • dávať • kopať: strieľať, dávať, kopať gól

3. porov. zastreliť 4. porov. utiahnuť si

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

kopať¹, -e, -ú, -ajúci nedok.

1. (čo i bezpredm.) ryť, rozhrabávať al. spracovávať zem nejakým nástrojom: k. záhradu, k. rýľom, motykou, čakanom;

2. (čo) odstraňovaním zeme vyhlbovať jamu al. iný priestor: k. hrob, studňu, zákopy, k. základy

● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) kto druhému chce zle, sám na to doplatí; hovor. žart. Ten už s Adamom loj kope (Švant.) je pochovaný;

3. (čo) dobývať zo zeme: k. zlato, meď, striebro, uhlie;

dok. k 1 pokopať, skopať;

k 2 vykopať

kopať², -e, -ú, -ajúci nedok.

1. (bezpredm. i koho, čo, do koho, do čoho) prudko pohybovať, udierať nohou: kôň kope, k. do nepriateľa, k. do dverí; Mamu (krava) nekopala. (Tim.) Chlapci sa socajú, kopú. (Al.)

2. šport. (čo) úderom nohy uvádzať do pohybu loptu: k. loptu, k. roh, k. jedenástku;

dok. kopnúť, k 1 i skopať, nakopať, vykopať

kopať³, -e, -ú, -ajúci nedok. niž. hovor. (čo) niečo zle robiť, kaziť: k. hru; Kope francúzštinu, no ale jednako sa predsa dohovorili. (Jégé);

dok. skopať

kopnúť, -ne, -nú, -pol dok.

1. (koho, čo, do koho, do čoho i bezpredm.) urobiť prudký pohyb nohou; prudko udrieť nohou: k. suseda, spoluhráča, k. do dverí, k. do lopty

● hovor. expr. ani (by) oň nekopol ani (by) sa oň neozrel, vôbec (by) sa nestaral;

2. šport. (čo) úderom nohy uviesť do pohybu loptu;

nedok. kopať

Morfologický analyzátor

kopať nedokonavé sloveso
(ja) kopem VKesa+; (ty) kopeš VKesb+; (on, ona, ono) kope VKesc+; (my) kopeme VKepa+; (vy) kopete VKepb+; (oni, ony) kopú VKepc+;

(ja som, ty si, on) kopal VLesam+; (ona) kopala VLesaf+; (ono) kopalo VLesan+; (oni, ony) kopali VLepah+;
(ty) kop! VMesb+; (my) kopme! VMepa+; (vy) kopte! VMepb+;
(nejako) kopúc VHe+;