kopať1, -e, -ú, -ajúci nedok.
1. (čo i bezpredm.) ryť, rozhrabávať al. spracovávať zem nejakým nástrojom: k. záhradu, k. rýľom, motykou, čakanom;
2. (čo) odstraňovaním zeme vyhlbovať jamu al. iný priestor: k. hrob, studňu, zákopy, k. základy
● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) kto druhému chce zle, sám na to doplatí; hovor. žart. Ten už s Adamom loj kope (Švant.) je pochovaný;
3. (čo) dobývať zo zeme: k. zlato, meď, striebro, uhlie;
dok. k 1 pokopať, skopať;
k 2 vykopať
kopať2, -e, -ú, -ajúci nedok.
1. (bezpredm. i koho, čo, do koho, do čoho) prudko pohybovať, udierať nohou: kôň kope, k. do nepriateľa, k. do dverí; Mamu (krava) nekopala. (Tim.) Chlapci sa socajú, kopú. (Al.)
2. šport. (čo) úderom nohy uvádzať do pohybu loptu: k. loptu, k. roh, k. jedenástku;
dok. kopnúť, k 1 i skopať, nakopať, vykopať
kopať3, -e, -ú, -ajúci nedok. niž. hovor. (čo) niečo zle robiť, kaziť: k. hru; Kope francúzštinu, no ale jednako sa predsa dohovorili. (Jégé);
dok. skopať
kopnúť, -ne, -nú, -pol dok.
1. (koho, čo, do koho, do čoho i bezpredm.) urobiť prudký pohyb nohou; prudko udrieť nohou: k. suseda, spoluhráča, k. do dverí, k. do lopty
● hovor. expr. ani (by) oň nekopol ani (by) sa oň neozrel, vôbec (by) sa nestaral;
2. šport. (čo) úderom nohy uviesť do pohybu loptu;
nedok. kopať